
Astronómovia objavili monštrum: čiernu dieru s hmotnosťou 36 miliárd sĺnk
Hlboko vo vesmíre, vo vzdialenosti približne 5 miliárd svetelných rokov, sa v srdci jednej z najhmotnejších galaxií, aké kedy boli pozorované, nachádza skutočné monštrum. Astronómovia nedávno potvrdili existenciu ultramasívnej čiernej diery s neuveriteľnou hmotnosťou, ktorá sa odhaduje na 36,3 miliardy násobok hmotnosti nášho Slnka.
Zdroj Foto: NASA, ESA
Tento objav ju radí medzi desať najväčších čiernych dier, aké kedy boli objavené, a jej hmotnosť sa nebezpečne blíži k teoretickej hornej hranici, ktorá sa odhaduje na približne 50 miliárd slnečných hmôt. Pre porovnanie, supermasívna čierna diera v centre našej Mliečnej dráhy, Sagittarius A*, je desaťtisíckrát menej hmotná.
Objav bol možný vďaka vzácnemu kozmickému javu známom ako gravitačná šošovka, ktorý sa prejavuje v systéme nazývanom „Kozmická podkova“ (Cosmic Horseshoe). V tomto systéme masívna galaxia v popredí svojou obrovskou gravitáciou ohýba a zväčšuje svetlo zo vzdialenejšej galaxie, čím vytvára takmer dokonalý prstenec svetla, známy ako Einsteinov prstenec.
Zdroj Foto: NASA, ESA & L. Calçada
Miera tohto zakrivenia priestoročasu priamo súvisí s hmotnosťou objektu v popredí, čo astronómom umožnilo s vysokou presnosťou „odvážiť“ celú galaxiu aj s jej skrytým obrom v strede. Tento objav však nebol založený len na jednom dôkaze. Na potvrdenie a spresnenie merania vedci použili druhú, nezávislú metódu – hviezdnu kinematiku. Pozorovaním hviezd v jadre galaxie zistili, že obiehajú okolo centra závratnou rýchlosťou takmer 400 kilometrov za sekundu.
Takéto extrémne rýchlosti sa dajú vysvetliť jedine prítomnosťou obrovskej a kompaktnej hmoty v strede galaxie, čo potvrdilo existenciu ultramasívnej čiernej diery. Tento dvojitý prístup je prelomový, pretože čierna diera je „spiaca“ – aktívne nepohlcuje hmotu a nevyžaruje tak intenzívne žiarenie ako kvazary, čo ju robí takmer neviditeľnou.
Väčšina ostatných obrovských čiernych dier bola objavená práve vďaka ich aktivite, no táto nová metóda umožňuje vedcom loviť aj tiché, skryté giganty a odhaľovať tajomstvá vesmíru, ktoré boli doteraz neprístupné. Tento objav nie je len o rekordnej veľkosti, ale poskytuje aj jedinečný pohľad na konečné štádium evolúcie vesmírnych štruktúr.
Zdroj Foto: NASA/ESA/Tian Li, University of Portsmouth
Hostiteľská galaxia je totiž klasifikovaná ako „fosílna skupina“, čo je konečný stav vývoja galaktickej kopy, kde sa všetky pôvodné galaxie už dávno zlúčili do jedného obrovského celku. Predpokladá sa, že supermasívne čierne diery z týchto pôvodných galaxií sa v priebehu miliárd rokov tiež spojili a vytvorili jediného ultramasívneho obra, ktorého dnes pozorujeme.
Štúdiom tohto systému tak astronómovia v podstate nahliadajú do ďalekej budúcnosti našej vlastnej Miestnej skupiny galaxií, ktorá je predurčená k podobnému osudu a jedného dňa sa zlúči do jednej obrovskej galaxie. Kozmická podkova tak potvrdzuje, že konečným výsledkom tohto grandiózneho kozmického procesu je vznik jedinej, spiacej ultramasívnej čiernej diery v srdci pokojnej fosílnej galaxie, čo predstavuje poslednú kapitolu v živote galaxií.
Zdroj: sciencealert.com.
Zdroj Foto: depositphotos.com.
Zobrazit Galériu