Autá budúcnosti budú možno jazdiť na palivo vyrobené pomocou hrdze zo šrotovísk
Sen o vodíkovej ekonomike, kde autá vypúšťajú iba čistú vodnú paru, fascinuje inžinierov už takmer storočie. Napriek tomu, že vodíkové vozidlá sú ešte čistejšie ako elektromobily, ich masovému rozšíreniu bránila jedna zásadná prekážka – vysoké náklady na výrobu paliva.
Tradičný spôsob uvoľňovania vodíka z chemických nosičov, ako je napríklad borohydrid sodný, si vyžaduje použitie katalyzátora. Doteraz sa na tento účel používali extrémne drahé a vzácne kovy, predovšetkým platina. Tento fakt robil celý proces ekonomicky neudržateľným pre globálne masové využitie, keďže platina je vzácny zdroj s obmedzeným výskytom a zložitým dodávateľským reťazcom.
Prelom však prišiel z úplne nečakaného smeru, a to vďaka vedcom z japonského Výskumného centra pre nanoarchitektoniku materiálov (MANA). Títo výskumníci objavili, že ako vysoko účinný katalyzátor môže slúžiť špecifický typ hrdze, známy ako „zelená hrdza“. Namiesto nového, zložito syntetizovaného materiálu tak riešenie ponúkla jedna z najbežnejších chemických zlúčenín na Zemi.
Princíp tejto revolučnej metódy je geniálne jednoduchý a elegantný. Zelená hrdza sa ošetrí roztokom chloridu meďnatého, čo spôsobí, že sa na jej povrchu vytvoria drobné zhluky medi. Práve tieto medené zhluky fungujú ako „horúce miesta“ pre extrémne efektívnu produkciu vodíka, keď prídu do kontaktu s vodou a borohydridom sodným.
Celý proces je navyše posilnený ďalším prekvapivým faktorom. Samotná zelená hrdza dokáže absorbovať slnečné svetlo, čím ešte viac urýchľuje chemickú reakciu. Ide o dokonalú synergiu bežne dostupných a lacných prvkov – obyčajnej hrdze, lacnej medi a bezplatného slnečného žiarenia, ktoré spoločne dosahujú to, čo predtým vyžadovalo jeden z najdrahších kovov na planéte.
Výsledky laboratórnych testov sú ohromujúce. Katalyzátor vyrobený z upravenej hrdze dosahoval takmer rovnakú účinnosť ako tradičné katalyzátory z drahých kovov. Vedci sú presvedčení, že v budúcnosti by ich mohol dokonca prekonať.
Tento objav by mohol zásadne zmeniť geopolitiku energetiky, pretože nahrádza vzácny a geograficky koncentrovaný zdroj (platinu) všadeprítomným a lacným materiálom (hrdzou), čím by sa technológia stala dostupnou pre takmer každú krajinu. Najpôsobivejšia je však vízia dokonalej cirkulárnej ekonomiky, ktorú táto technológia otvára.
Predstavte si, že oceľové karosérie starých, opustených áut pokryté hrdzou by sa mohli stať zdrojom pre výrobu katalyzátorov. Táto hrdza, symbol rozkladu a odpadu, by sa tak premenila na cenný zdroj, ktorý by vyrábal čisté vodíkové palivo pre novú generáciu ekologických vozidiel.
Samozrejme, cesta od laboratórneho objavu k masovej priemyselnej implementácii si vyžaduje čas. Hoci je vedecký základ pevný a výsledky sľubné, rozšírenie technológie do komerčnej podoby bude ešte trvať. Napriek tomu ide o revolučný koncept, ktorý mení náš pohľad na odpad a otvára dvere k skutočne udržateľnej doprave budúcnosti.
Zdroj: supercarblondie.com.
Zdroj Foto: depositphotos.com.
