EÚ potrebuje investovať ročne o 800 mld. eur viac, aby dobehla USA
Dôvodom je zlá finančná gramotnosť a nízke zastúpenie investovania. Európsky parlament prijal uznesenie o investíciách, konkurencieschopnosti a o vytvorení Únie kapitálových trhov, ktoré vychádza z Draghiho správy. Európa musí v zmysle neho mobilizovať úspory domácností, ktoré ležia na bežných účtoch, smerom k podpore investovania. Práve nízka finančná gramotnosť zohráva pre európsku ekonomiku významnú úlohu, čo zdôrazňuje aj združenie obchodných a priemyselných komôr Eurochamber.
Európska únia potrebuje investovať ročne o 750 – 800 mld. € viac, aby dobehla USA a podporila inovácie, zelenú a digitálnu transformáciu, ako aj obranu. [1]Jedným z dôvodov je aj úroveň finančnej gramotnosti, ktorá je výzvou pre obyvateľov a má dopad na vývoj silnej a konkurencieschopnej ekonomiky. Podľa dát Monitoru finančnej gramotnosti, ktorý pripravila Komisia za rok 2023 má vysokú úroveň finančnej gramotnosti iba 18 % obyvateľov.[2] Nedostatočné vedomosti pritom bránia spotrebiteľom správne sa rozhodovať v oblastiach sporenia, investovania a zabezpečenia sa na dôchodok.
Aktuálne väčšina úspor Európanov leží na bežných a sporiacich účtoch, ktoré nemajú žiadny alebo len veľmi nízky výnos. Z dát Eurostatu za rok 2023 vyplýva, že až v 11 krajinách tvoria vklady a hotovosť najväčšiu časť majetku obyvateľov a predstavujú dominantnú formu finančného majetku.[3] Európania v tejto kategórii držia až 31,01 % ich celkového majetku oproti USA, kde je to len 12,1 %.
Peniaze držané ako hotovosť alebo vklady na účtoch neprispievajú k tvorbe hodnoty. Ak by boli investované do firiem, podporili by rozvoj inovácií, vytvorili nové pracovné miesta a zvýšili by tak výkonnosť ekonomiky, z čoho by profitovali aj ľudia vďaka rastu reálnych miezd.
Európania investujú ročne približne 300 miliárd mimo EÚ, primárne do Spojených štátov. Cieľom však je, aby zostalo viac peňazí v európskej ekonomike a neodchádzalo do USA. Táto skutočnosť je zapríčinená aj tým, že 70 % európskych firiem volí ako spôsob financovania úvery od bánk, zatiaľ čo v USA hľadá financovanie až 77 % firiem na kapitálových trhoch.
Disproporcia vo finančnom vzdelaní bráni rozvoju investičnej kultúry, ktorá je kľúčová pre hospodársky rast. Ľudia držia úspory hlavne vo forme hotovosti a vkladov namiesto toho, aby ich investovali do kapitálových trhov, pretože nerozumejú ako investovanie funguje. Slabá finančná gramotnosť taktiež obmedzuje ich schopnosť pripraviť sa po finančnej stránke na dôchodok. Dôvodom je nízka ochota investovať dlhodobo resp. využívať na to schémy ako je napríklad európsky tretí pilier – tzv. PEPP a ďalšie formy. Na dôležitosť finančnej gramotnosti pritom upozorňuje aj združenie obchodných a priemyselných komôr Eurochamber. [4] EÚ pritom vidí potrebu kombinovať vzdelávanie s reguláciami. Cieľom je, aby sa viac ľudí odvážilo investovať vďaka jednoduchším produktom a ochrane investorov.
Slovensko by malo podporovať dlhodobé investovanie dostatočne atraktívnymi daňovými úľavami tak, ako je tomu aj v iných krajinách EÚ. Ministerstvo školstva by malo začať venovať pozornosť finančnej gramotnosti na základných aj stredných školách s dôrazom na témy, ako sú práve sporenie a dlhodobé investovanie.
Pre citácie: Patrik Kindl, ekonóm Finaxu
