Futuristi sľubujú tisícročný život a do polovice storočia nesmrtelnosť

Niektorí vizionári hovoria o „praktickej nesmrteľnosti“ už okolo roku 2050 a o živote dlhom až 1 000 rokov. Opierajú sa o rýchly nástup umelej inteligencie, nanotechnológií, robotiky a prepojenia mozgu so strojom, ktoré by mohli opravovať telo aj rozširovať myseľ o digitálne funkcie. Ray Kurzweil zostáva pri svojich dátumoch a verí, že všeobecná inteligencia dorazí v roku 2029 a do roku 2045 splynie človek so strojom v spoločnom tele.

Z tohto spojenia má vzísť radovo vyššia inteligencia, ktorá prekreslí hranice medicíny a možno aj definíciu života. Britský futurológ Ian Pearson kombinuje genetické zásahy, robotické telá a digitálne „zálohy“ vedomia a dodáva, že rané verzie budú dostupné najprv bohatým. Biogerontológ Aubrey de Grey zasa vidí starnutie ako technický problém, ktorý možno krok za krokom opravovať.

Text zároveň prináša hlas kritikov, ktorí varujú, že techno-optimizmus sám osebe nevyrieši chudobu, nerovnosť a politické riziká. Obávajú sa, že prvé benefity dostanú tí, čo už dnes sú na vrchole, a až potom zvyšok, ak vôbec, čo môže napätie ešte prehĺbiť. Namiesto mýtu o „technológii ako spáse“ sa tak pripomína potreba širších riešení.

Ak sa dívame na pol plný pohár, aj pomalší pokrok v liečbe rakoviny, srdcových chorôb a v regeneratívnej medicíne prinesie citeľné roky navyše v zdraví a plnej sile. Ak sa dívame na pol prázdny, dátumy sa môžu posúvať a niečo z vízií zostane navždy v hypotéze. O to dôležitejšie je, aby sa debata neviedla len o tom, čo je možné, ale aj o tom, ako to spravodlivo zaplatiť a komu to slúži.

Zdroj: popularmechanics.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}