Konšpirácie nie sú o naivite, ale o spolupatričnosti. Päť rokov výskumu ukázalo, prečo ľudí priťahujú
Predstava „osamelého klikača“, ktorý padol do králičej nory, je pohodlný mýtus. Nový, päť rokov trvajúci terénny výskum ukázal, že príťažlivosť konšpirácií je v prvom rade sociálna: prinášajú komunitu, pocit zmyslu a rolu aktéra.
Tím výskumníkov sa cielene zoznamoval s ľuďmi na prahu vstupu do konšpiračných komunít a dlhodobo ich sledoval online aj naživo.
Rozhovory, diskusie aj cesty na verejné mítingy odhalili opak stereotypu izolovanosti. Vznikajú pevné siete, ktoré nielen rozvíjajú spoločný jazyk a interpretácie, ale aj organizujú protesty, kampane a priamu akciu.
Záujmy sa často prekrývajú: od 5G a covidu cez „15-minútové mestá“ až po lokálne dopravné obmedzenia. Mnohí opisujú moment „prebudenia“, ktorý často nasleduje po osobnej kríze, strate alebo frustrácii z inštitúcií.
Záplava pocitov – hnev, bezmocnosť, podozrenie – hľadá vysvetlenie a konšpirácie ponúkajú jednoduchý dej s jasnými vinníkmi. Internet potom dodá „dôkazy“ a komunita potvrdzovanie: stretnete podobných ľudí a zdieľané emócie premenia neistotu na presvedčenie. Dôležité je aj to, že konšpirácie sú participatívne.
Vyzývajú na „urob si vlastný výskum“, odhaľujú brány pre každého, kto chce prispievať odkazmi, analýzami či videami, a odmeňujú statusom „bádateľa“. Práve tento pocit kompetencie a spolupatričnosti vysvetľuje, prečo racionálne argumenty zvonka často narážajú na múr: kritika sa interpretuje ako útok na identitu skupiny.
Temnejšou stránkou je cena, ktorú za túto spolupatričnosť niektorí platia. Ľudia opisujú hádky v rodinách, stratu priateľstiev a v niektorých prípadoch aj strety so zákonom, keď sa aktivizmus zmení na obťažovanie či poškodzovanie majetku. Zistenia výskumu zároveň upozorňujú na riziko „zámien“ – keď sa hnev vybije na nesprávnych cieľoch a ublíži nevinným.
Popri tom sa rozrástol aj ekosystém „konšpiračných podnikateľov“, ktorí monetizujú pozornosť a nedôveru – od merchu a „kurzov“ po doplnky výživy. Komunity tak zároveň plnia funkciu trhu, kde sa distribuujú produkty a služby, ktoré posilňujú kolobeh podozrenia. Odpoveď, ktorá funguje lepšie než výsmech, preto musí byť tiež komunitná: bezpečné priestory na rozhovor, rekonštrukcia dôvery a ponuka zmysluplného zapojenia mimo konšpiračných rámcov.
Základný odkaz je triezvy: konšpiračné vierovyznanie nie je najmä o „hlúposti jednotlivca“, ale o sociálnej psychológii, ktorá z krízy robí identitu a z identity akciu. Kto chce tento trend zvrátiť, musí pracovať s osamelosťou, stratou spolupatričnosti a s kvalitou miest, kde sa ľudia stretávajú. Tým sa mení aj otázka politiky a médií: menej súboja o „fakty“ a viac práce s dôverou, rutinami a komunitami.
Zdroj: theconversation.com.
Zdroj Foto: depositphotos.com.
