MESA10: Ľudia na Slovensku za vysoké dane dostávajú mizerné verejné služby
Ekonómovia upozorňujú, že výškou priemernej mzdy nás predbehlo už aj Rumunsko.
V nadväznosti na ďalšie kolo zvyšovania daní vypracovali analytici MESA10 analýzu, v ktorej upozorňujú na rastúcu daňovú záťaž a upadajúcu relatívnu životnú úroveň na Slovensku. V rámci druhého ročníka projektu „Čo dostávam za svoje dane“ detailne zmapovali kvalitu verejných služieb, ktoré štát poskytuje občanom za ich dane a odvody.
MESA10 je slovenský think-tank, ktorý sa venuje ekonomickým a sociálnym analýzam.
Výkonný riaditeľ MESA10 Ján Marušinec hovorí: „V uplynulých mesiacoch sme vykonali komparatívnu analýzu verejných výdavkov Slovenska a susedných krajín. Hľadali sme odpoveď na otázku, či je kvalita verejných služieb na Slovensku adekvátna výške daní. Pozreli sme sa na kvalitu dopravnej infraštruktúry a vzdelávacieho systému, ale porovnali sme napríklad aj výšku sociálnych benefitov, ktoré tieto štáty poskytujú svojim občanom. Naše zistenia žiaľ nevyznievajú dobre pre Slovensko, pričom ďalšie zvyšovanie daní zaostávanie Slovenska za okolitými štátmi ešte viac prehĺbi.“
Závery analýzy sú jednoznačné: Obyvatelia Slovenska platia vyššie dane než občania väčšiny susedných štátov, ale kvalita verejných služieb tomu rozhodne nezodpovedá.
Podľa ekonomického analytika MESA10 Tomáša Meravého patrí ku kľúčovým problémom Slovenska nedokončená dopravná infraštruktúra: „Poliaci a Maďari sa dnes vedia po diaľnici plynule dostať od západnej po východnú hranicu svojho štátu. Slovák sa po diaľnici nedostane ani len zo Žiliny do Ružomberka.“
Situácia je podľa analytikov ešte horšia, pokiaľ ide o kvalitu vzdelávacieho systému. Slovenskí žiaci zaostávajú v testoch OECD PISA za žiakmi z okolitých štátov, pričom sa ich skóre s každým testovaním ďalej zhoršuje. Slovenské univerzity sa v medzinárodných rebríčkoch umiestňujú hlboko pod univerzitami z okolitých štátov. Rozdiely sú priepastné. Medzi najlepšou českou a najlepšou slovenskou univerzitou v rebríčkoch kvality figuruje ešte ďalších 500 univerzít.
Ekonómovia ostro kritizovali sociálny populizmus vlády: „V poslednom období zaznamenáva Slovensko enormný nárast sociálnych výdavkov. Od roku 2018 narástli o celé 4% HDP. Napriek tomu na Slovensku rok čo rok rastie miera chudoby.“ Podľa Meravého peniaze nesmerujú tam, kde by mohli ľuďom pomôcť vymaniť sa z chudoby, ale slúžia len ako nástroj kupovania si popularity vládnymi stranami. „Štedrosť dôchodkového systému na Slovensku dnes evidentne prekračuje reálne možnosti nášho štátu. Keď sa však pozrieme na samotnú výšku starobných dôchodkov, tak sú druhé najnižšie v regióne, a to aj po započítaní trinásteho dôchodku“.
Dôvodom je podľa analytikov práve sociálny populizmus vedúci k stagnácii ekonomiky. Slabá ekonomika znamená nízke platy, a z nízkych platov budú nízke dôchodky.
„Sociálny populizmus v konečnom dôsledku škodí aj samotným dôchodcom“ zhŕňa situáciu Meravý a upozorňuje, že priemerná mzda na Slovensku už zaostáva aj za Rumunskom. „Kým na Slovensku si zamestnanec v priemere zarobí v hrubom iba niečo cez 1500 eur mesačne, v Rumunsku už priemerná mesačná mzda prekročila 1800 eur. V Poľsku je priemerná mzda vyše 2000 eur, v Česku vyše 1900 eur a v Maďarsku vyše 1700 eur mesačne.“
Jediný, kto z celej situácie profituje, sú vládni politici, ktorí si po nástupe do funkcie razantne zvýšili svoje vlastné platy. Prezident s mesačným platom prevyšujúcim 18-tisíc eur zarába viac než francúzsky prezident, ktorého mesačný plat činí 16-tisíc eur. Platovým koeficientom vo výške 12-násobku priemernej mzdy naša hlava štátu prevyšuje dokonca aj španielskeho kráľa Filipa VI.
S mesačnou odmenou prekračujúcou 7-tisíc eur mesačne sa poslanci Národnej rady Slovenskej republiky platovo pohybujú na úrovni poslancov vo Švédsku a Fínsku. Finančné odmeny poslancov na Slovensku dosahujú 5-násobok priemernej mzdy, čo je najvyššia hodnota v celej Európskej únii.
Predseda vlády Slovenskej republiky sa s platom prevyšujúcim 12-tisíc eur mesačne pohybuje na úrovni 8-násobku priemernej mzdy, čo je druhý najvyšší platový kvocient v EÚ za maďarským premiérom. Keďže však značnú časť jeho odmeny tvoria nezdanené paušálne náhrady, v čistom jeho plat dosahuje až 9-násobok priemernej mzdy. Súčasný premiér si zároveň nechal schváliť doživotnú rentu vo výške 4115 eur mesačne, ktorá mu bude patriť po odchode z funkcie ústavného činiteľa. Spolu s vysoko nadpriemerným starobným dôchodkom by tak už o niekoľko rokov mohol od štátu poberať celkovú rentu dosahujúcu až 6-tisíc eur mesačne.
