SAMSUNG_10_FLIP Advertisement SAMSUNG_10_FLIP Advertisement SAMSUNG_10_FLIP Advertisement

Nový čip na báze svetla je 100-krát efektívnejší a výrazne zlacní využívanie AI

Technológie
3

Súčasný rozmach umelej inteligencie (AI) je poháňaný obrovským a neustále rastúcim výkonom, ktorý si však vyberá svoju daň. Dátové centrá, ktoré trénujú a prevádzkujú najmodernejšie modely AI, spotrebúvajú astronomické množstvo elektrickej energie, čo predstavuje nielen ekonomickú, ale aj ekologickú záťaž.


Zdroj Foto: University of Florida

V reakcii na túto blížiacu sa energetickú krízu predstavili výskumníci z Floridskej univerzity revolučný koncept, ktorý by mohol zmeniť pravidlá hry. Vyvinuli nový typ čipu, ktorý na vykonávanie kľúčových výpočtov pre AI nepoužíva elektrinu, ale svetlo, a dosahuje tak až 100-násobne vyššiu efektivitu.  

Základný rozdiel medzi tradičným elektronickým a novým fotonickým výpočtovým systémom spočíva vo fyzikálnych princípoch. Elektróny pohybujúce sa medenými vodičmi narážajú na odpor, čím sa stráca energia vo forme tepla, zatiaľ čo fotóny, častice svetla, sa pohybujú optickými dráhami takmer bez odporu a strát.

Tento nový čip využíva svetlo na vykonávanie takzvaných konvolučných operácií, čo je základná matematická funkcia, ktorá tvorí jadro mnohých neurónových sietí, najmä tých, ktoré sa používajú na rozpoznávanie obrazu. Proces funguje tak, že dáta strojového učenia sa najprv prevedú na laserové svetlo.  

Svetlo následne prechádza cez sústavu dvoch miniatúrnych Fresnelových šošoviek, ktoré sú užšie ako ľudský vlas a vykonávajú požadovanú matematickú transformáciu. Výsledok je potom opäť premenený na digitálny signál a spracovaný.  

Kľúčovým aspektom, ktorý naznačuje rýchlu cestu ku komerčnému využitiu, je skutočnosť, že tieto špeciálne šošovky sa vyrábajú pomocou štandardných techník polovodičovej výroby. To znamená, že na ich produkciu nie sú potrebné exotické a drahé nové technológie, ale je možné prispôsobiť existujúce výrobné linky.

Aby vedci dokázali, že obrovské zvýšenie efektivity nejde na úkor presnosti, podrobili prototyp čipu testom. Úlohou bolo klasifikovať ručne písané číslice, v čom čip dosiahol presnosť približne 98 percent, čo je plne porovnateľné s tradičnými elektronickými čipmi.  

Dizajn čipu navyše otvára dvere k forme hyper-paralelizmu, ktorá je pre elektroniku nedosiahnuteľná. Vďaka technike nazývanej vlnový multiplexing dokáže čip spracovávať viacero dátových tokov súčasne pomocou laserov rôznych farieb, čo dramaticky zvyšuje jeho výpočtovú kapacitu.  

Na výskume sa podieľali aj prestížne inštitúcie ako UCLA a George Washington University, čo podčiarkuje jeho dôležitosť. Spoločnosti ako NVIDIA už dnes integrujú optické prvky do niektorých častí svojich AI systémov, čo by mohlo integráciu tejto novej technológie výrazne urýchliť.

Zdroj: sciencedaily.com.

Zdroj Foto: depositphotos.com.

Zobrazit Galériu

Redakcia

Všetky autorove články

3 komentáre

Svetločip reakcia na: Nový čip na báze svetla je 100-krát efektívnejší a výrazne zlacní využívanie AI

20.11.2025 04:11
Nebudem vajatacnodristne aj trístňe bláboliť technicky vyprndulikovane strapaté a našuchorené kumulativne neurčitosťi,ako je to tu a aj vo vedeckych brožúrach skvele zauživane,za ucelom zmätenia čitateľa a uvrhnutia ho nielen do este väčšej ňevedomosti,ale aj vytvorenia u neho prudkej averzie a nedôvery s cieľom zasektáriť si bezpečňe svoje vedecke teoreticke,nic nevyprodukuhuce ani nevynajduce,od praxe uplne odtrhnuté fleky. Len tolko,ze fotony su rychlejsie ako elektrony,aj ked bezny clovek to nema sancu pochopiť. Ciže tristofkou si švihaju popri elektronovom Trávnaté. Da sa to zrychlit posunutim do siedmych rozmerov štandardnych,cize skrátenim vnutro atomoveho priestoru. Posuny v troch rozmeroch. Čas ostáva fixný. A frcime aj tisickou zrazu. No a hustota. Cize na sirku jedneho,nie stotisic fotonov,ako je to pri ,,sirokom,,lejzri.
Reagovať

az na to ze konvolucne neuronove siete je nieco ine ako transformery ... reakcia na: Nový čip na báze svetla je 100-krát efektívnejší a výrazne zlacní využívanie AI

26.10.2025 21:10
az na to ze konvolucne neuronove siete je nieco ine ako transformery a attention mechanizmus, ktory je zakladom AI ...
Reagovať

RE: az na to ze konvolucne neuronove siete je nieco ine ako transformery ... reakcia na: az na to ze konvolucne neuronove siete je nieco ine ako transformery ...

27.11.2025 20:11
Konvolucne siete na optickom principe zrealizovanej Furier a inverznej Furier transformacii realnych obrazov su zname uz najmenej 35 rokov. Volalo sa to Spatial Light Modulator. Novinka teraz ale je, ze na to sa vyuzivaju miniaturne Fresnelove šošovky pre obe transformacie a to priamo na optickom chipe. Odpadnu tak a-d aj d-a prevodniky ako aj vsetka v doterajsich sietach potrebna elektronika na riadenie tych sieti. Okrem toho rychlost pohybu elektronov vo vodici je radovo v cm/s, ale u fotonov je rovna rychlosti svetla. V rovnakom pomere preto pri optickom spracovani signalov rastie jeho rychlost. Pravdou je aj to ze opticke vlakno tlmi laser luc o 2 rady menej, ako to robi meď s elektronmi. Vdaka tomu sa na chipe uvolni podstatne menej tepla.

Pri klasickom pocitaci procesor FFT transformacie potrebuje tusim N*Log N operacii, kde N je rozmer ramca vstupneho vektora signalu, resp riadku obrazu. To sa potom opakuje pre kazdy riadok obrazu. Pre IFFT transformaciu je narocnost vypoctu identicka. Pri obraze o rozmere 4000x 4000 pixelov je to extremne vela vypoctov a na pouzitie v realnom case je to dost pomale. Ale pri optickom vypocte oboch transformacii prebieha nasobenie a scitanie, resp delenie paralelne pre vsetky pixely obrazu sucane bez oneskorenia, pricom je na to navyse potrebne minimalne mnozstvo dalsich riadiacich operacii. Z digitalnych konvolucnych sieti sa takto stali analogove siete, ktore potrebuju neprekonatelne kratsi cas na spracovanie vstupnej 2-D informacie na vystupny signal, resp. maju extremne vysoku rychlost rozhovania. Tak ako obraz mozu tieto siete spracovat hocijake datove pole, ktore je viazane na dva rozmery.

Hoci uz dnes je vyvinuta na chipe dalsia spickova technologia s bunkami zlozenymi z memristorov a zosietovanych tak ze simuluju maticu neuronov mozgu - spolu s ich axionmi, dendritmi aj synapsami aj pamatami, opticke konvolucne siete sa asi stanu vitazom v tychto rychlostnych pretekoch. Tazko je ale dnes odhadnut ci aj v presnosti vysledkov.
Reagovať

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať