Umelá inteligencia vám prácu nevezme, ale totálne ju zmení: Pripravte sa na novú realitu!

Správy o budúcnosti práce znejú čoraz dramatickejšie a v centre tejto búrky stojí umelá inteligencia. Analytici z Goldman Sachs varujú, že AI by mohla nahradiť až 300 miliónov pracovných miest na plný úväzok, pričom v rozvinutých ekonomikách je ohrozených až 60 % všetkých pozícií. 

Dokonca aj Geoffrey Hinton, často označovaný za „krstného otca AI“, predpovedá masívnu nezamestnanosť, ktorá prinesie obrovské zisky korporáciám v rámci kapitalistického systému. Tieto predpovede maľujú obraz pochmúrnej budúcnosti, no realita je oveľa zložitejšia. Kľúčom k pochopeniu skutočného dopadu AI je rozlišovať medzi automatizáciou celých pracovných miest a automatizáciou konkrétnych úloh v rámci týchto miest.

Hoci až 80 % pracovnej sily v USA by mohlo pocítiť dopad AI na minimálne 10 % svojich úloh, oveľa menší počet ľudí bude čeliť úplnej strate zamestnania. Namiesto masového prepúšťania bude umelá inteligencia skôr pôsobiť ako nástroj, ktorý rozšíri schopnosti zamestnancov, zvýši ich produktivitu a kreativitu. Nejde teda o nahradenie človeka, ale o zásadnú transformáciu toho, ako pracujeme.  

Táto zmena si vyžiada prehodnotenie toho, čo v našej ekonomike a vzdelávacom systéme považujeme za cennú prácu. Keďže AI preberá rutinné a predvídateľné úlohy, ako je zadávanie dát či administratíva, hodnota ľudskej práce sa presunie do oblastí, v ktorých je AI slabá: komplexné riešenie problémov, kritické myslenie, kreativita a medziľudská interakcia.

Budúcnosť bude patriť tým, ktorí sa naučia s umelou inteligenciou spolupracovať a využívať ju na posilnenie svojich jedinečne ľudských schopností. Najviac ohrozené sú pozície ako administratívni pracovníci, sekretárky či účtovníci.   Naopak, v sektoroch ako zdravotníctvo a sociálna starostlivosť bude AI skôr doplnkovým nástrojom, ktorý bude pomáhať ľuďom, nie ich nahrádzať.

Paradoxne, najväčšie obavy z nahradenia majú ľudia s najvyššími príjmami, čo naznačuje, že ani biele goliere a znalostná práca už nie sú v bezpečí pred touto vlnou zmien. Strach z masovej nezamestnanosti však tlmí jeden zásadný faktor: ekonomika. Predpoklad, že všetko, čo sa dá automatizovať, sa aj automatizuje, naráža na tvrdú realitu nákladov.

Štúdia z MIT ukázala, že vývoj, nasadenie a údržba AI systémov sú často také drahé, že sa firmám jednoducho neoplatí nahradiť ľudskú prácu. Výskum sa zameral na úlohy vyžadujúce počítačové videnie a zistil, že len pri 23 % z nich by bolo nahradenie človeka umelou inteligenciou ekonomicky výhodné. Človek je v mnohých prípadoch stále lacnejšou, flexibilnejšou a efektívnejšou voľbou.

Napriek tomu nástup AI prinesie obrovské spoločenské výzvy. Očakáva sa, že generatívna AI prispeje do globálnej ekonomiky biliónmi dolárov, no nie je žiadna záruka, že sa tento masívny nárast produktivity premietne do vyšších platov alebo lepšej životnej úrovne pre bežných pracovníkov. Hrozí scenár, v ktorom zisky budú prudko rásť, no nerovnosť v spoločnosti sa bude prehlbovať, čo vytvára tlak na zavedenie nových politických riešení.  

Diskusie o rekvalifikačných programoch, posilnení sociálnych záchranných sietí a dokonca o univerzálnom základnom príjme sú logickou reakciou na túto výzvu. Stojíme na križovatke dejín. Jedna cesta vedie k dystopii masovej nezamestnanosti a extrémnej nerovnosti.

Druhá, riadená proaktívnou politikou a spoločenským dialógom, môže viesť k budúcnosti, kde budú zisky z automatizácie prerozdelené spravodlivejšie, čo by mohlo znamenať menej práce, viac voľného času a vyššiu životnú úroveň pre všetkých. Revolúcia umelej inteligencie nie je len technologickou nevyhnutnosťou, ale predovšetkým sériou spoločenských rozhodnutí, ktoré musíme začať robiť už dnes.

Zdroj: fortune.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}