Svet sa mení: Toto je rebríček najinovatívnejších krajín sveta
Každoročná správa o Globálnom inovačnom indexe (GII), ktorú zverejňuje Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO), špecializovaná agentúra OSN, je bedekerom kreativity a pokroku. Tohtoročné vydanie pre rok 2025 však prinieslo správu, ktorá signalizuje hlboké zmeny v globálnom rozložení síl.
Na vrchole rebríčka síce zostáva všetko po starom, no tesne pod ním došlo k zemetraseniu. Švajčiarsko si udržalo pozíciu najinovatívnejšej krajiny sveta, ktorú nepretržite drží od roku 2011. Európa ako celok potvrdila svoju povesť inovačného centra, keďže až šesť z desiatich najlepších krajín pochádza práve z tohto kontinentu.
Na druhom mieste sa umiestnilo Švédsko, nasledované Spojenými štátmi, Južnou Kóreou, Singapurom, Spojeným kráľovstvom, Fínskom, Holandskom a Dánskom. Skutočná dráma sa však odohrala na desiatej priečke, kde došlo k historickej zmene. Prvýkrát v histórii sa do elitného klubu top 10 prebojovala Čína, ktorá tak zavŕšila svoj dlhoročný a systematický vzostup.
Tento úspech však mal aj svoju obeť – európskeho priemyselného giganta. Čína svojím vstupom vytlačila z prvej desiatky Nemecko, ktoré kleslo z deviateho na jedenáste miesto. Tento posun nie je len štatistickou zaujímavosťou, ale symbolickým momentom, ktorý predstavuje širší transfer inovačnej sily z tradičných západných priemyselných centier do rastúcich ekonomík Ázie.
Správa GII 2025, ktorá hodnotila 139 ekonomík na základe 78 ukazovateľov s použitím dát z roku 2024, odhalila aj dôvody tejto zmeny. Motorom čínskeho úspechu sú predovšetkým masívne investície a ohromujúci počet patentov.
Krajina je na ceste stať sa najväčším svetovým investorom do výskumu a vývoja (R&D) a v minulom roku podala najvyšší počet patentových prihlášok, ktoré tvorili približne štvrtinu všetkých medzinárodných žiadostí. Naopak, Nemecko aj Spojené štáty zaznamenali pokles v počte medzinárodných patentových prihlášok, čo je kľúčový ukazovateľ inovačnej aktivity.
Tieto dáta naznačujú, že inovácie už nie sú len o historickej prestíži či kvalite niekoľkých kľúčových odvetví, ale čoraz viac o masívnom rozsahu investícií a generovaní duševného vlastníctva, najmä v oblastiach budúcnosti, ako je umelá inteligencia. Čínsky vzostup tak nie je anomáliou, ale priamym dôsledkom dlhodobej národnej stratégie zameranej na dominanciu v kvantitatívnych metrikách inovácií. Táto stratégia teraz prináša ovocie v globálnych rebríčkoch.
|
Poradie |
Krajina |
|
1. |
Švajčiarsko |
|
2. |
Švédsko |
|
3. |
Spojené štáty |
|
4. |
Južná Kórea |
|
5. |
Singapur |
|
6. |
Spojené kráľovstvo |
|
7. |
Fínsko |
|
8. |
Holandsko |
|
9. |
Dánsko |
|
10. |
Čína |
Správa však poukazuje aj na ďalšie dynamické ekonomiky, ktoré stúpajú v rebríčku. Medzi ne patria India, Turecko a Vietnam, ako aj krajiny označované za „dynamických inovačných premiantov“ ako Senegal, Tunisko, Uzbekistan a Rwanda.
Mapa inovácií sa tak prekresľuje a stáva sa čoraz viac multipolárnou. Zároveň sa však konsoliduje okolo niekoľkých superveľmocí, najmä USA a Číny, ktorých technologické sektory operujú v meradle, ktorému ani najinovatívnejšie menšie krajiny nedokážu konkurovať.
Zdroj: Euronews URL.
Zdroj Foto: depositphotos.com.