SAMSUNG_082022 Advertisement SAMSUNG_082022 Advertisement SAMSUNG_082022 Advertisement

Takto by mohla vyzerať nákladná doprava budúcnosti

Technológie
1

Prvými podzemnými tunelmi švajčiarskeho systému Cargo Sous Terrain s dĺžkou 70 km a s 10 zastávkami by sa mal začať prepravovať náklad v roku 2031. Myšlienkou je vyvinúť úplne autonómny dopravný systém s nulovými emisiami pre malé náklady, schopný do určitej miery odbremeniť cestný systém, o ktorom sa predpokladá, že bude v priebehu 30 rokov bude zaťažený premávkou vyššou takmer o 40 percent. 

Zatiaľ čo cieľom projektu Hyperloop-TT je vystreliť celé prepravné kontajnery transsonickou rýchlosťou 1220 km/h vo vákuových trubiciach s ultranízkym odporom, Cargo Sous Terrain (CST) je oveľa skromnejší. Každý tunel bude mať priemer približne 6 m a rovnú podlahu rozdelenú do troch pruhov. Po týchto pruhoch budú malé nákladné moduly jazdiť rýchlosťou okolo 30 km/h. Tieto kabíny budú dostatočne veľké, aby sa do nich zmestila jedna paleta alebo dve. K dispozícii budú aj chladené moduly na čerstvé produkty. Poháňané budú elektromotormi a energiu budú dostávať cez indukčné koľajnice.

Moduly sa naložia v nadzemných logistických zariadeniach a potom sa na výťahoch spustia do sekcií tunelového systému určených na vstup a výstup. Vonkajšie jazdné pruhy tunelov budú jednosmerné, zatiaľ čo vnútorné jazdné pruhy sa môžu dynamicky konfigurovať, aby sa zabránilo dopravným zápcham, ak na jeden výťah čaká veľký počet modulov. Odhaduje sa, že vybudovanie a sprevádzkovanie prvého úseku medzi Zürichom a Härkingenom/Niederbippom bude stáť tri miliardy švajčiarskych frankov.

Spoločnosť CST tvrdí, že „pri budovaní infraštruktúry a prevádzke tunela sa nepoužívajú žiadne dotácie“, projekt bude plne financovaný zo súkromných zdrojov. Spoločnosť ešte nezačala s výstavbou, ale vstúpila do fázy plánovania a začala skúmať miesta pre prvých 10 uzlov. Ak všetko pôjde podľa plánu, sieť tunelov CST sa bude rozprestierať v dĺžke približne 500 km po celej krajine – od Ženevy po St. Gallen s krátkymi sekundárnymi linkami do Bazileja, Luzernu a Thunu.

Okrem redukovania povrchovej dopravy má mať CST minimálny vplyv na každodenný život občanov. Systém bude viac-menej neviditeľný, takmer nehlučný a úplne poháňaný obnoviteľnou energiou. Zdá sa, že spoločnosť neplánuje žiadnu osobnú dopravu, čo jej do značnej miery zjednodušuje situáciu. Všetko to vyzerá vcelku rozumne a uskutočniteľne.

Zdroj: newatlas.com.

Zobrazit Galériu

Redakcia

Všetky autorove články

1 komentár

Skvele reakcia na: Takto by mohla vyzerať nákladná doprava budúcnosti

1.8.2022 00:08
Popisali ste metro rep. vlak len ste k tomu drblo slovicko uplne autonomny. Ja by som k tomu pridal len ze preberate uplne chujoviny
Reagovať

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať