Vedec vyrátal, že človek by teoreticky mohol žiť až 20 000 rokov
Ak ste si mysleli, že 150 rokov života je sci-fi, biogerontológ João Pedro de Magalhães nastavil latku ešte vyššie. Tvrdí, že pri úplnom „vypnutí“ bunkového starnutia by maximálna dĺžka života mohla vystreliť až na 20 000 rokov. Pointa je jednoduchá ale iba na papieri.
Potrebovali by sme odstrániť príčiny starnutia priamo na bunkovej úrovni, opravovať DNA a preprogramovať bunky tak, aby škodlivé procesy jednoducho nespúšťali. Magalhães pripomína, že „programy“ v našej genetike nás síce premenia na dospelého človeka, no neskôr sa obrátia proti nám.
Keď pokračujú ďalej, zvyšujú náchylnosť na poškodenia a choroby. Dnešné lieky podľa neho vedia len posúvať ručičky. Rapamycín či iné zásahy predĺžili život zvierat približne o 15 percent, no to je iný vesmír než tisíce rokov. Preto pozerá na prírodu, ktorá má hotové „návody“.
Grónske veľryby dosahuje približne 200 rokov života a potkany žijú násobne dlhšie než podobné hlodavce, čo vedec spája s lepšou opravou DNA a génmi potláčajúcimi rakovinu. Nádej hľadá aj v géne p53 a ďalších ochrancoch, ktoré u dlhovekých živočíchov fungujú robustnejšie.
Ak by sa ich mechanizmy dali preniesť do ľudskej biológie, zmenila by sa východisková rovnica starnutia. Magalhães zároveň trvá na tom, že starnutie je viac softvér než hardvér. Inými slovami, ak prepíšeme riadiaci kód, telo sa môže správať inak aj bez výmeny všetkých súčiastok. Sám priznáva, že ide o teóriu s veľkým množstvom „ak“.
Je za tým budúca technológia, ktorú nemáme, a schopnosť vyladiť genetický program tak, aby sa vyhol rakovine, degenerácii a iným civilizačným chorobám. Aj keby priemerná dĺžka života po „vyliečení“ starnutia stúpla „len“ nad 1 000 rokov, zmenilo by to všetko od práce cez rodinu až po právo. Ľudia by potrebovali úplne nové cykly vzdelávania, kariér a vzťahov.
Zároveň by sa otvorili etické míny, od prístupu k technológiám po sociálne nerovnosti. Kto by mal právo na „reset“ a kto by rozhodoval o rizikách zásahov do genómu. Napriek bombastickým číslam ide o pozvánku premýšľať, nie o návod na zajtra. Vedec opakuje, že extrémna dlhovekosť je v teórii možná a v praxi veľmi ťažká, no práve preto stojí za to skúmať hranice biológie.
Zdroj: popularmechanics.com.
Zdroj Foto: depositphotos.com.
