Vedec z Harvardu tvrdí, že záhadný objekt z vesmíru je mimozemská loď
V ríši hviezd a planét sa odohralo niečo skutočne mimoriadne, keď bol začiatkom júla v Čile objavený nový objekt s názvom 3I/ATLAS. Objekt, ktorý patrí iba medzi tretiu pozorovanú medzihviezdnu entitu vstupujúcu do našej slnečnej sústavy, klasifikovala NASA ako kométu. Táto klasifikácia, na prvý pohľad rutinná, však vyvoláva vážne pochybnosti u popredného harvardského fyzika Dr. Aviho Loeba, ktorý si myslí, že záhadný objekt môže byť v skutočnosti jadrovou vesmírnou loďou.
Zdroj Foto: Avi Loeb
Dr. Loeb sa zameral na detaily, ktoré sa nezhodujú s tradičným správaním kométy. Napríklad, kométy typicky zanechávajú plynovú a prachovú stopu za sebou, no 3I/ATLAS má "nezvyčajný vzor žiary", ktorý sa objavuje pred ním. Tento zvláštny jav nie je možné vysvetliť ani odrazom slnečného svetla, čo Dr. Loeb označil za skutočne prekvapujúce. Zatiaľ čo kométy sa približujú k Slnku, ich povrch sa zahrieva, čo spôsobuje odparovanie ľadu a uvoľňovanie prachu.
Tento proces vytvára charakteristický chvost a žiaru. Preto Dr. Loeb špekuluje, že prach vyžarovaný z prednej strany objektu môže byť "špina, ktorá sa nahromadila na jeho povrchu počas jeho medzihviezdneho cestovania" v prípade, že by išlo o vesmírnu loď. Týmto spochybňuje tradičný pohľad na to, čo by malo vyžarovať svetlo z takéhoto objektu. Teórie o tom, že by mohlo ísť o prirodzený jav s netradičným zdrojom energie, rýchlo odmieta.
Napríklad, teória o primordiálnej čiernej diere ako zdroji energie je príliš slabá a radioaktívny fragment zo supernovy je vysoko nepravdepodobný. Podľa Dr. Loeba, najjednoduchším vysvetlením je, že pozorovaná svietivosť na úrovni gigawattov pochádza z "centrálneho, kompaktného zdroja s vysokým výkonom", ktorý je najprirodzenejšie dosiahnuteľný pomocou jadrovej energie.
Loebov argument získava na vážnosti aj vďaka štatistickým údajom, ktoré sú skutočne prekvapivé. Zaznamenal neobvyklú trajektóriu objektu, pričom jeho zarovnanie s obežnými dráhami planét je štatisticky nepravdepodobné. Z objektov, ktoré vstupujú do slnečnej sústavy z náhodných smerov, by sa len jeden z päťsto takto dobre zarovnal.
Okrem toho sa očakáva, že objekt preletí blízko Marsu, Venuše a Jupitera, čo Dr. Loeb označil za ďalšiu "nepravdepodobnú zhodu náhod" s pravdepodobnosťou jeden ku dvadsaťtisíc. Tieto nízke pravdepodobnosti predstavujú kľúčový analytický bod v Dr. Loebovej argumentácii. Poukazuje na extrémne nízku pravdepodobnosť, že by sa tieto pozorovania vyskytli prirodzene, čím dodáva svojmu neortodoxnému tvrdeniu vážnosť a logiku.
Je dôležité poznamenať, že hoci je objekt odhadom veľký asi 20 kilometrov, čo je viac ako celá dĺžka Manhattanu, Dr. Loeb netvrdí s určitosťou, že ide o vesmírnu loď, a tvrdí, že je potrebných viac dôkazov. Konečný význam Loebovej teórie spočíva v jej širšom dopade na ľudstvo, keďže jeho tvrdenie o mimozemskom pôvode otvára hlboké filozofické a existenčné otázky.
Vo svojom blogovom príspevku uviedol, že ak by sa objekt "ukázal ako technologický, malo by to zjavne veľký vplyv na budúcnosť ľudstva", a dodal, že "by sme sa museli rozhodnúť, ako na to reagovať". NASA predpokladá, že 3I/ATLAS sa 30. októbra priblíži k Slnku na vzdialenosť približne 209 miliónov kilometrov, čo predstavuje ďalšiu príležitosť na jeho pozorovanie a potenciálne vyriešenie tejto vesmírnej záhady.
Zdroj: foxnews.com.
Zdroj Foto: NASA, ESA, David Jewitt (UCLA); Image Processing: Joseph DePasquale (STScI)
Zobrazit Galériu
