Zabudnite na Mars, vedci navrhujú lietajúce mestá na Venuši

Keď sa povie kolonizácia vesmíru, väčšine z nás sa vybavia červené pláne Marsu. Vedci však čoraz častejšie upierajú zrak na oveľa bližšieho, no zdanlivo nehostinného suseda – Venušu, kde plánujú niečo nepredstaviteľné: mestá vznášajúce sa vysoko v oblakoch.

Hoci povrch Venuše je peklom s teplotami schopnými roztaviť olovo a drvivým tlakom, jej atmosféra skrýva prekvapivé tajomstvo. Vo výške približne 50 kilometrov nad povrchom sa nachádza vrstva, kde sú teplota a atmosférický tlak takmer identické s tými na Zemi.

Práve v tejto „zlatej zóne“ by mohli plávať obrovské obývateľné stanice alebo celé mestá, ktoré by sa ako futuristické vzducholode vznášali v hustých oblakoch. Tento koncept ponúka niekoľko zásadných výhod oproti osídľovaniu Marsu.

V prvom rade je Venuša oveľa bližšie k Zemi, čo by znamenalo kratšie a lacnejšie cesty pre astronautov a zásoby. Navyše, jej hustá atmosféra poskytuje vynikajúcu prirodzenú ochranu pred nebezpečným kozmickým žiarením, ktoré predstavuje vážne zdravotné riziko pre budúcich obyvateľov Marsu s jeho riedkou atmosférou.

Venuša tak ponúka akúsi skratku k trvalej ľudskej prítomnosti mimo našej planéty. Umožňuje nám vyriešiť problémy spojené s dlhodobým pobytom vo vesmíre v relatívne priaznivom prostredí bez toho, aby sme museli čeliť extrémnym výzvam budovania základní na nehostinnom povrchu.

Kolonisti by sa v podstate usadili na Venuši bez toho, aby na ňu museli čo i len vstúpiť. Vďaka tlaku podobnému tomu zemskému by dokonca nepotrebovali ťažké a objemné skafandre; na pohyb vonku by im stačil dýchací prístroj a ochrana pred chemickým zložením atmosféry.

Samozrejme, táto vízia čelí aj obrovským technickým výzvam. Oblaky Venuše obsahujú kvapôčky kyseliny sírovej, čo si vyžaduje vývoj extrémne odolných materiálov pre konštrukciu plávajúcich miest a dopravných prostriedkov. Ďalším orieškom je výroba energie.

Venuša sa otáča neuveriteľne pomaly – jeden jej deň je dlhší ako celý rok – a jej husté mraky bránia slnečnému žiareniu dostať sa na povrch. Navrhované riešenie je kreatívne a odvážne. Solárne lietadlá by krúžili vo vyšších, slnečnejších vrstvách atmosféry, kde by zbierali energiu do batérií a následne ju pomocou laserových lúčov posielali dole do plávajúcich miest.

Okrem toho by sa bohatá atmosféra Venuše, tvorená prevažne oxidom uhličitým, mohla stať cenným zdrojom. Tento plyn by sa dal spracovávať a premieňať na kyslík potrebný na dýchanie, čím by sa zabezpečila sebestačnosť kolónie. Prečo by sme sa však mali o niečo také vôbec pokúšať? Venuša je dokonalou prírodnou laboratóriou a ukážkou skleníkového efektu, ktorý sa vymkol kontrole.

Jej podrobné štúdium priamo na mieste by nám mohlo poskytnúť neoceniteľné poznatky o klimatických zmenách a pomôcť nám lepšie chrániť našu vlastnú planétu. Plávajúce mestá na Venuši tak nie sú len snom o expanzii ľudstva, ale aj kľúčom k pochopeniu a záchrane nášho domova.

Zdroj: thebrighterside.news.

^{Zdroj Foto: NASA / Wikimedia Commons. Artist's rendering of a crewed floating outpost on Venus of NASA's High Altitude Venus Operational Concept (HAVOC)}