Zabudnite na vesmírne kontajnery, prichádza nová éra luxusného bývania na obežnej dráhe
Romantická predstava o živote vo vesmíre často naráža na drsnú realitu klaustrofobických a čisto funkčných modulov, ktoré pripomínajú skôr kovové plechovky než domov. Nová generácia vesmírnych architektov a inžinierov sa však rozhodla tento obraz radikálne zmeniť. Hlavným motorom tejto vlny inovácií je blížiaci sa koniec životnosti Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS), ktorá má byť vyradená z prevádzky v roku 2030.
Táto udalosť vytvára obrovskú príležitosť pre súkromné spoločnosti, ktoré sa predbiehajú v tom, kto zaplní vzniknuté vákuum a ponúkne svetu novú generáciu orbitálnych staníc. Nová filozofia dizajnu sa zameriava na prvky, ktoré podporujú psychické zdravie posádky počas dlhodobých misií.
Nejde o luxus v pozemskom zmysle, ale o kľúčové detaily, ako sú väčšie okná s výhľadom na Zem, lepšie osvetlenie, zvukotesné súkromné priestory a ľahšie, no zároveň pevnejšie materiály. Bývalý astronaut NASA Garrett Reisman zdôraznil význam okien pre morálku posádky, keď ich prirovnal k projektoru, ktorý vytvára v izbe upokojujúce obrazy.
V popredí týchto snáh stojí niekoľko inovatívnych spoločností, ktoré už dnes budujú budúce obydlia na obežnej dráhe. Spoločnosť Max Space vyvíja nafukovacie moduly vyrobené z kompozitných syntetických tkanín. Ich modul „Alpha“ má pri štarte veľkosť dvoch stredne veľkých kufrov, no po nafúknutí vo vesmíre sa z neho stane obytný priestor s objemom 20 metrov kubických pre troch ľudí, pričom prvý štart na rakete SpaceX je plánovaný už na rok 2026.
Iný prístup zvolil inštitút Aurelia, ktorý pracuje na samorozkladacej geodetickej kupole z šesťuholníkových dlaždíc. Verziu o veľkosti mikrovlnnej rúry plánujú otestovať na ISS v roku 2026, pričom finálny dizajn počíta aj s detailom v podobe okna s riasami, ktoré bude pripomínať vitráž a zároveň produkovať kyslík.
Ani Európska vesmírna agentúra (ESA) nezaostáva a vyvíja prototyp FlexHAB pre Mesiac alebo Mars, ktorý kladie dôraz na udržateľnosť a pohodlie s interiérom z recyklovaného dreva, korkovými madlami a zvukotesnými spálňovými kójami. Hnacou silou týchto inovácií je neúprosná fyzika a ekonómia vesmírnych letov.
Najväčším obmedzením je hmotnosť a objem nákladu, ktorý dokáže raketa vyniesť na obežnú dráhu. Technológie ako nafukovacie moduly alebo samorozkladacie konštrukcie sú priamou odpoveďou na tento problém, pretože umožňujú zabaliť maximálny obytný objem do čo najmenšieho a najľahšieho balenia.
Tieto nové vesmírne príbytky otvárajú dvere do budúcnosti, v ktorej vesmír nebude prístupný len pre elitných profesionálnych astronautov, ale aj pre širší okruh vedcov, turistov a priekopníkov, ktorí budú žiť v prostredí navrhnutom s ohľadom na ich ľudské potreby.
Zdroj: techspot.com.
Zdroj Foto: depositphotos.com.
