REGULÁCIA: Aké hranice položíme umelej inteligencii?
Žijeme vo svete, v ktorom je čoraz ťažšie rozpoznať, či sa na druhej strane konverzácie nachádza reálna osoba alebo robot. Ľudská spoločnosť sa čoraz intenzívnejšie ocitá v prostredí, v ktorom je umelá inteligencia jeho bežnou súčasťou. Tí, ktorí s ňou pracujú, deklarujú, že jej zavádzanie do podnikateľskej či verejnej sféry, prináša nové hodnoty a riešenia. Mnohí tiež s obavami poukazujú aj na potencionálne hrozby. Aké hranice budeme chcieť ako spoločnosť nastaviť umelej inteligencii, aby sme vymedzili priestor, v ktorom bude bezprecedentne transformovať a zefektívňovať našu produktivitu? Na túto tému 30. marca 2021 diskutovalo viac ako 40 odborníkov z prostredia akadémie, biznisu a verejnej správy ako aj predstavitelia hodnotového spektra spoločnosti v rámci diskusnej platformy Digital Sustainalibity Forum. Zadefinovali etické princípy a regulatívne prostredie v troch kľúčových oblastiach: ZDRAVOTNÍCTVO, VEREJNÁ SPRÁVA a BOJ S DEZINFORMAČNÝMI MÉDIAMI v dokumente Etika a regulácia umelej inteligencie a jej prínosy pre spoločnosť.
Americká obchodná komora v SR v spolupráci s Microsoft Česká republika v rámci diskusnej platformy Digital Sustainability Forum (DSF) otvorila dôležitú tému etiky a regulácie umelej inteligencie na Slovensku. „Cieľom DSF je hľadať spôsob, ako využiť potenciál technológií, ale aj minimalizovať ich riziká a nežiadúci vplyv na našu spoločnosť. Platforma DSF bola úspešne spustená v niekoľkých krajinách strednej a východnej Európy s cieľom poskytnúť priestor pre odborné diskusie na dôležité celospoločenské témy, ktoré sa týkajú dopadu technológií na spoločnosť,“ uvádza Violeta Luca, generálna riaditeľka Microsoft Česká a Slovenská republika.
Účastníkom okrúhleho stola sa vďaka výnimočnému zloženiu odborníkov podarilo spoločne definovať oblasti, na ktoré bude dôležité brať ohľad pri tvorbe akéhokoľvek strategického dokumentu pre rozvoj umelej inteligencie, a to s ohľadom na etické zásady.
Téma etiky a regulácie umelej inteligencie je jedna z kľúčových tém, pred ktorou dnes ako spoločnosť stojíme. “Umelá inteligencia je aktuálnou témou aj na pôde Európskej komisie. Je preto dôležité intenzívne a otvorene hovoriť o príležitostiach, ale aj o hrozbách, ktoré umelá inteligencia so sebou prináša,” hovorí Gabriel Galgóci, predseda správnej rady Centra pre umelú inteligenciu a prezident Americkej obchodnej komory v Slovenskej republike. Prvý návrh pravidiel pre využívanie umelej inteligencie v EÚ je už známy - Európska komisia ho zverejnila v apríli 2021 pod názvom Humans and Societies in the Age of AI.
Mária Bieliková, generálna riaditeľka Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií dodáva: „Významný pokrok v umelej inteligencii priniesol riešenia, ktoré nepracujú so symbolmi a explicitne vyjadrenými znalosťami, ale s miliónmi drobných interakcií, ktoré človek nie je schopný priamo pochopiť. Sila umelej inteligencie prinášať dobro, sa tak kombinuje s rizikami spôsobenými najmä slabou transparentnosťou. Riešením je prenášanie etických hodnôt do projektov tak, aby sme zachytili naše morálne intuície, ten hlas svedomia, ktorý by mal počúvať každý výskumník a inovátor."
Je zrejmé, že úloha technológií v budúcnosti bude v spoločnosti nenahraditeľná, na čo poukazuje aj prebiehajúca pandémia koronakrízy. „Rozšíreniu umelej inteligencie do odvetvia zdravotníctva sa nevyhneme. Spolu s ďalšími technológiami bude umelá inteligencia hnacou silou transformácie zdravotníctva a prinesie znižovanie nákladov, zlepšovanie kvality a rýchlosti lekárskej starostlivosti,” dodáva Štefan Lacko, CEO, GlobalLogic Slovensko.
Peter Sinčák, vedúci katedry kybernetiky a umelej inteligencie na TUKE a predseda vedeckej rady Centra pre umelú inteligenciu AIslovakIA dodáva: „Na Slovensku nám chýba cloud pre zdravotníctvo so silnou výpočtovou hodnotou a integráciou informačných systémov. V Českej republike existuje 11 pracovísk na Slovensku bohužiaľ iba 1, v ktorom lekár ako robotický operátor dokáže zrýchliť rekonvalescenciu pacienta. Umelá inteligencia však lekárov nikdy nenahradí. Vie však vytvoriť virtuálneho zdravotníckeho asistenta a zefektívňovať liečbu pacientov.”
Vzdelávanie a osveta ohľadom umelej inteligencie je kľúčová na to, aby sme v budúcnosti dokázali postupne a hlavne správne zavádzať nové technológie postavené na AI do našej spoločnosti, bez toho, aby vznikali predsudky a strach z možných rizík nových funkcií a vlastností umelej inteligencie.
Umelá inteligencia už dnes ponúka bezprecedentné zefektívňovanie ľudskej produktivity, transformuje hospodárstvo, vzdelávanie i spoločnosť. S ohľadom na význam inovácií a ich vplyve na naše životy, Vladimír Šucha, poradca pre stratégiu pri UNESCO hovorí: „Umelá inteligencia prinesie v najbližších rokoch najhlbšiu a najrýchlejšiu zmenu spoločnosti. Aj pozitívne zmeny budú mať transformačný charakter. Riadenie spoločnosti a tvorba regulácii nebudú, čím boli doteraz. Ak sa verejná správa a vlády na tieto zmeny nezačnú pripravovať už dnes, stanú sa nefunkčné a spoločnosť sa môže dostať do neriadeného chaosu.“
V tomto kontexte Peter Jančárik, partner agentúry Seesame dodáva: „Umelá inteligencia nie je žiadne vzdialené sci-fi. Už dnes je stelesňujú algoritmy sociálnych sietí, ktoré formujú našu každodennú realitu. Predpovedajú, čo by sa nám mohlo páčiť a odfiltrovávajú to, o čom si myslia, že vidieť nechceme. Ich poslaním však nie je robiť z nás lepšie informovaných ľudí, ale udržať nás klikajúcich, skrolujúcich a lajkujúcich, zbierať o nás dáta a servírovať nám chirurgicky presne cielenú reklamu. Snažia sa nás “udržať v hre” stále kontroverznejším obsahom, ktorý nás síce hnevá a polarizuje, no nedovoľuje nám prestať.“
Jakub Šimko, expertný výskumník, Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií uzatvára: „Výskum AI odohrávajúci sa za dverami veľkých firiem musíme, ako krajina, vyvážiť silným verejným výskumom.“
