Armáda robotických včiel by mohla v prípade núdze zabezpečiť našu potravinovú bezpečnosť
Svet čelí kríze opeľovania, ktorá ohrozuje samotné základy našej potravinovej bezpečnosti. Včely a ďalšie opeľovače masívne hynú v dôsledku straty biotopov, pesticídov a klimatických zmien. V reakcii na túto hrozbu sa vedci a inžinieri po celom svete pustili do ambiciózneho a zároveň kontroverzného projektu: vývoja autonómnych robotických včiel, ktoré by mohli jedného dňa prevziať prácu svojich živých predlôh.
Tieto miniatúrne lietajúce stroje sú na špičke technologického vývoja a spájajú v sebe pokroky v mikrorobotike, umelej inteligencii a materiálovom inžinierstve. Jedným z priekopníckych projektov je RoboBee z Harvardskej univerzity. Tieto mikroroboty, vážiace menej ako desatinu gramu, dokážu mávať krídlami neuveriteľnou frekvenciou 120-krát za sekundu, čo im umožňuje vznášať sa a manévrovať vo vzduchu.
Ich pohon zabezpečujú piezoelektrické aktuátory – keramické pásiky, ktoré sa pod vplyvom elektrického napätia zmršťujú a rozťahujú, čím pohybujú krídlami. Zatiaľ sú síce závislé od externého zdroja energie, no výskumníci už testujú aj verzie so solárnymi článkami.
Iný prístup zvolili vedci z Technickej univerzity v Delfte, ktorí sa inšpirovali ovocnými muškami a vyvinuli autonómneho drona schopného lietať rýchlosťou až 25 kilometrov za hodinu a prenášať peľ. Potenciál týchto technológií je obrovský.
Okrem poľnohospodárstva, kde by mohli opeľovať plodiny v skleníkoch alebo v oblastiach bez prirodzených opeľovačov, by sa dali využiť aj pri pátracích a záchranných operáciách, monitorovaní znečistenia alebo prieskume nebezpečných zón.
Japonskí vedci napríklad úspešne otestovali drony potreté špeciálnym iónovým gélom a konskou srsťou, ktoré dokázali preniesť peľ medzi kvetmi ľalie. Tieto úspechy naznačujú, že umelé opeľovanie je technicky možné. Napriek tomu zostáva mnoho prekážok a etických otázok.
Vytvorenie a prevádzka miliárd robotov, ktoré by nahradili prácu skutočných včiel, by bola astronomicky drahá a energeticky náročná. Živé včely sú navyše oveľa efektívnejšie a poskytujú svoje služby zadarmo. Kritici sa pýtajú, či by sme nemali radšej investovať zdroje do ochrany skutočných včiel a obnovy ekosystémov, namiesto toho, aby sme sa snažili vytvoriť ich technologickú náhradu.
Robotické včely sú fascinujúcim dôkazom ľudskej vynaliezavosti, ale nemali by sa stať výhovorkou pre našu nečinnosť v ochrane prírody. Mali by slúžiť ako posledná záchranná sieť, nie ako prvé riešenie.
Zdroj: sciencedaily.com.
Zdroj Foto: depositphotos.com.
