SAMSUNG_10_FLIP Advertisement SAMSUNG_10_FLIP Advertisement SAMSUNG_10_FLIP Advertisement

Zrkadlový život by mohol priniesť revolúciu alebo nočnú moru a apokalypsu

0

Vedecký pokrok je často vnímaný ako neúprosný pochod smerom k lepšej budúcnosti, no v jeho tieni sa skrýva pretrvávajúca obava z apokalypsy. Táto úzkosť nie je nová; sprevádza ľudstvo od úsvitu atómového veku, keď sme prvýkrát odomkli silu schopnú zničiť nás samých.

Dnes však táto nočná mora nadobúda nové, subtílnejšie a možno aj zákernejšie podoby, ktoré sa rodia v sterilných laboratóriách syntetickej biológie a umelej inteligencie. Jedným z najfascinujúcejších a zároveň najznepokojujúcejších konceptov je myšlienka „zrkadlového života“ – hypotetickej formy života, ktorá by bola chemicky identická s tou našou, ale zrkadlovo prevrátená.

Všetky aminokyseliny a cukry v našom tele majú špecifickú orientáciu, ktorú nazývame chiralita. Zrkadlový život by používal ich zrkadlové obrazy, čo by ho robilo pre nás a všetky ostatné organizmy na Zemi v podstate neviditeľným a nekompatibilným. Potenciálne prínosy takejto technológie sú ohromujúce.

Predstavte si lieky, ktoré by naše telo nerozložilo, alebo plodiny úplne odolné voči všetkým známym škodcom a chorobám, pretože ich biológia by fungovala na inom, nekompatibilnom princípe. Mohlo by to znamenať revolúciu v medicíne a poľnohospodárstve, ktorá by vyriešila mnohé z najpálčivejších problémov ľudstva. Tu sa však začína naša nočná mora.

Čo by sa stalo, keby sa takýto zrkadlový organizmus, napríklad baktéria, náhodou uvoľnil do životného prostredia? Keďže by nemal prirodzených predátorov a nebol by obmedzovaný existujúcimi ekosystémami, mohol by sa nekontrolovateľne šíriť.

Scenár „šedého slizu“, kde sa nezastaviteľný organizmus replikuje a pohlcuje všetku dostupnú hmotu, by sa mohol stať desivou realitou. Tento strach z nekontrolovateľného vedeckého výtvoru je hlboko zakorenený v našej kultúre, od Frankensteina až po Jurský park. Opakovane sa vraciame k príbehu, kde naša arogancia a snaha hrať sa na Boha vedú ku katastrofe.

Veda nám dáva nesmiernu moc, ale nedáva nám automaticky aj múdrosť na jej bezpečné používanie. Každý prelomový objav so sebou prináša nielen prísľub, ale aj zodpovednosť, ktorej váhu si často uvedomíme, až keď je neskoro. Apokalypsa, ktorú si predstavujeme dnes, už nemusí prísť v podobe atómového hríbu.

Môže sa začať ticho, v Petriho miske, ako zrkadlová baktéria, ktorá unikne z laboratória. Opakujúca sa nočná mora vedeckej apokalypsy nám slúži ako neustále varovanie: najväčšou hrozbou pre ľudstvo nie je to, čo nevieme, ale to, čo si myslíme, že máme plne pod kontrolou.

Zdroj: Big Think.

Zdroj Foto: depositphotos.com.

Redakcia

Všetky autorove články

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať