Hrozí generácii Z budúcnosť bez práce?

Ekonómovia z jednej z najbohatších spoločností na svete, Goldman Sachs, prinášajú pre mladých ľudí hľadajúcich si prácu na dnešnom trhu nepríjemnú správu. David Mericle a Pierfrancesco Mei vo svojej analýze nedávnych ekonomických trendov v USA dospeli k záveru, že takzvaný „rast bez pracovných miest“ sa stáva novou normou.

Podľa nich je pravdepodobné, že skromný rast zamestnanosti popri robustnom raste HDP bude v nasledujúcich rokoch do istej miery bežným javom. Očakávajú, že väčšina rastu HDP bude pochádzať zo zvýšenia produktivity podporeného pokrokom v oblasti umelej inteligencie, pričom rast ponuky pracovnej sily, teda nárast počtu dostupných pracovníkov, k tomu prispeje len „mierne“.

História navyše naznačuje, že plné dôsledky umelej inteligencie na trh práce sa nemusia prejaviť, kým nenastane recesia. Ekonómovia dodávajú, že pri technologických inováciách boli historicky bežné určité prechodné trenice a je určite možné, že sa objavia aj v budúcnosti.

Dôsledkom tohto vývoja je, že v posledných mesiacoch sa nábor zamestnancov vo všetkých odvetviach okrem zdravotníctva zmenil na čisto negatívny. Manažéri a vedúci pracovníci sa totiž vo veľkej miere spoliehajú na umelú inteligenciu s cieľom zefektívniť prevádzku a znížiť drahé režijné náklady, ktoré predstavujú najmä mzdy zamestnancov.

Tento nešťastný pohľad nadväzuje na septembrové vyjadrenia predsedu Federálneho rezervného systému Jeromea Powella. Ten opísal trh práce ako trh s „nízkym náborom a nízkym prepúšťaním“, pričom poznamenal, že „deti vychádzajúce z vysokých škôl a mladší ľudia, menšiny, majú problém nájsť si prácu“.

Je to horká pilulka, ktorú treba prehltnúť, no existuje aj mnoho dôvodov na skepsu voči všetkým katastrofickým scenárom spojeným s umelou inteligenciou. Je pravda, že nábor zamestnancov sa spomalil na minimum; jedna správa zistila, že nábor v USA je v súčasnosti najpomalší od roku 2009, keď sa ekonomika ešte stále zmietala v jednej z najhorších finančných katastrof v histórii.

Ekonómovia sa však ani zďaleka nezhodujú na príčine a umelá inteligencia je skôr obetným baránkom než skutočným vinníkom. Ako poznamenali analytici Goldman Sachs, celkový vplyv umelej inteligencie na makroekonomiku je stále obmedzený, k čomu dospel aj Yale Budget Lab.

Vzhľadom na stovky miliárd dolárov, ktoré sa doteraz do umelej inteligencie investovali, investori jednoznačne očakávajú bezprecedentné otrasy v americkej ekonomike, ak sa revolúcia umelej inteligencie naozaj uskutoční. V súčasnosti však vyhliadky na túto novú technologickú epochu vyzerajú pochmúrne.

Umelá inteligencia ani zďaleka nie je zlatou husou, za ktorú ju manažéri podnikov považovali, a zlyháva v 95 percentách spoločností, ktoré ju zavedú. Po tom, čo stavili všetko na jednu kartu a snažili sa automatizovať svojich pracovníkov pomocou umelej inteligencie, museli mnohé spoločnosti priznať porážku.

Boli nútené buď opätovne zamestnať svojich pracovníkov, alebo zrušiť svoje programy umelej inteligencie v prospech outsourcingu pracovnej sily. V každom prípade skutočným problémom nie je údajná schopnosť umelej inteligencie robiť prácu za všetkých.

Problémom je tá istá stará trieda vládnucich elít, ktorá vždy bojovala zubami-nechtami, aby si udržala každý cent, ktorý si nikdy sama neodpracovala. Zdá sa, že diskusia o automatizácii a jej vplyve na pracovné miesta generácie Z je komplexnejšia, než sa na prvý pohľad zdá.

Na jednej strane stoja prognózy o zásadnej transformácii ekonomiky, kde ľudská práca stráca svoju dominantnú úlohu pri tvorbe hodnoty. Na druhej strane stoja dáta o súčasnej nízkej úspešnosti implementácie AI, ktoré naznačujú, že technológia ešte nedosiahla zrelosť potrebnú na naplnenie týchto predpovedí.

Tento rozpor odhaľuje hlbšiu dynamiku, kde samotná hrozba automatizácie môže byť pre korporátne elity silnejším nástrojom než samotná funkčná technológia. Umožňuje im to ospravedlniť reštrukturalizáciu, znižovanie nákladov a tlak na mzdy bez ohľadu na to, či je AI skutočne schopná nahradiť ľudských pracovníkov.

Pre generáciu Z to znamená, že čelia nielen technologickej neistote, ale aj ekonomickej stratégii, ktorá využíva túto neistotu vo svoj prospech. Budúcnosť ich práce tak nezávisí len od pokroku v algoritmoch, ale aj od toho, ako spoločnosť zareaguje na tieto mocenské a ekonomické tlaky.

Zdroj: futurism.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}