SAMSUNG_052022 Advertisement SAMSUNG_052022 Advertisement SAMSUNG_052022 Advertisement

Digitalizácia bankovníctva

0

Pandémia počas posledných dvoch rokov výrazne akcelerovala digitálnu transformáciu prakticky vo všetkých oblastiach vrátane bankovníctva. Bankovníctvo dokonca z tohto trendu profituje na dvoch úrovniach, priamo aj nepriamo. Nepriamo v zmysle, že sa zvýšila digitálna gramotnosť vo všeobecnosti a zmenili sa zaužívané zvyklosti klientov.

Z pobočiek do online priestoru

Aj starší či konzervatívni ľudia sa po zatvorení kamenných predajní naučili nakupovať v e-shopoch. Z dôvodu obmedzenia pohybu a stretávania sa ľudí boli zatvorené nielen predajne, ale aj pobočky bánk, takže záležitosti, ktoré by ľudia predtým vybavovali v pobočkách, začali vybavovať cez internet banking alebo mobil banking. Banky začali intenzívne rozvíjať svoje aktivity v online priestore vrátane takých úkonov, ako je vytvorenie účtu, investovanie či vybavenie úveru bez toho, aby klient musel navštíviť pobočku. Prispel k tomu aj rozvoj technológií vrátane umelej inteligencie a strojového učenia. Príkladom je identifikácia klienta pri otváraní účtu pomocou tvárovej biometrie či elektronický podpis v korporátnom bankovníctve. 

Väčšina ľudí prišla na to, že online komunikácia s bankami je pre nich pohodlnejšia, túto formu využívali aj v obdobiach uvoľňovania opatrení, inak povedané, nezačali znovu chodiť do pobočiek napriek tomu, že boli otvorené. V dôsledku zmeny správania klientov banky prepustili niektorých zamestnancov pobočiek, prípadne ich preradili na iné pozície a niektoré pobočky boli dokonca úplne zatvorené.

Ani banky neprídu skrátka. Zatiaľ čo v klasickom bankovníctve informácie od klienta cielenými otázkami získaval priehradkový pracovník alebo finančný poradca, v online bankovníctve je to výzva pre umelú inteligenciu, ktorá cielene analyzuje klientovo správanie a navrhuje pre neho vhodné produkty.

Digitálne meny centrálnych bánk

Banky vrátane centrálnych pozorne sledujú trendy v oblasti kryptomien a analyzujú ich výhody a nevýhody. Digitalizácia a popularita kryptomien ich motivuje na zavedenie vlastných digitálnych mien, označovaných skratkou CBDC (Central Bank Digital Currency), teda digitálne meny centrálnych bánk. Zatiaľ čo pred dvoma rokmi uvažovalo o CBDC 35 krajín, v súčasnosti ich počet vzrástol na 80 a digitálna mena bude zavedená aj v eurozóne. Najďalej v tomto trende je Čína, ktorá už dva roky umožňuje používať digitálne jüany. Digitálna mena kombinuje výhody kryptomien a takzvaných fiat mien. Veľmi výstižné vysvetlenie latinského slova fiat poskytuje fráza z kresťanskej modlitby „fiat voluntas tua“, po našom „buď vôľa tvoja“. Fiat peniaze vznikli z vôle vlády príslušnej krajiny, ktorá deklarovala svoju menu ako zákonné platidlo. Digitálne meny sú pod správou centrálnych bánk jednotlivých krajín.

Najskôr vysvetlíme rozdiel medzi digitálnou menou a takzvanými elektronickými peniazmi. Pri bankových prevodoch alebo platbách kartami, smartfónom či hodinkami používame elektronické peniaze. Tieto formy peňazí sú napojené na „tradičné“ peniaze, ktoré vydáva centrálna banka. K digitálnej mene sa dostaneme až vtedy, ak centrálna banka prestane tlačiť bankovky alebo raziť mince a začne emitovať nehmotné peniaze.

Digitálna mena sú peniaze vytvorené vo virtuálnom prostredí bez priamej väzby na fyzické peniaze. Líšia sa od elektronických peňazí, napríklad zostatkov na účtoch v bankách, ktoré nadväzujú na existenciu „tradičných“ peňazí – bankoviek a mincí vydaných centrálnou bankou. Elektronické peniaze tvoria banky a iní sprostredkovatelia so záväzkom vymeniť ich na požiadanie za tradičné peniaze. Digitálne peniaze bude tvoriť priamo ich emitent, napríklad centrálna banka. Digitálne peniaze existujú čisto ako zostatky na účtoch alebo ako elektronické informácie.

Centrálna banka má dve možnosti, ako vytvoriť digitálnu menu. Prvou sú peniaze pre občanov na digitálnych účtoch. V súčasnosti môžu mať účty v centrálnej banke iba komerčné banky a úzky okruh výnimiek. V prípade digitálnej meny založenej na účtoch by mohli mať účty v centrálnej banke aj bežní občania a podniky, pravdepodobne sprostredkovane cez komerčný sektor. Zostatky na takýchto účtoch by boli digitálne peniaze – boli by priamym záväzkom emitenta peňazí voči majiteľovi účtu.

Druhá možnosť sú kryptografické peniaze čiže kryptomena. Centrálna banka by vygenerovala unikátne kódy (tokeny), ktoré by neskôr majitelia – občania či podniky – mali evidované v tzv. distribuovanej účtovnej knihe (distributed ledger). Technologicky by takéto digitálne peniaze fungovali podobne ako súkromné kryptomeny bitcoin, ethereum či tether. Rozdiel by bol v tom, že by išlo o oficiálne platidlo a objem peňazí v obehu by stanovovala centrálna banka. Na transakcie medzi jednotlivcami by nebola potrebná súčinnosť centrálnej banky, ale celej komunity spravujúcej distribuovanú účtovnú knihu. Na zjednodušenie, aby kópiu účtovnej knihy nemusel držať každý jeden občan, by pravdepodobne bolo vybratých niekoľko sprostredkovateľov, ktorí by ju spravovali.

Ako všetky moderné meny aj digitálna mena centrálnej banky by bola krytá dôverou jej používateľov, že takéto peniaze môžu bezpečne použiť na nákupy tovarov a služieb. V prípade digitálnej meny vydanej centrálnou bankou by túto dôveru podporoval záväzok štátu prijímať platby daní a iných poplatkov aj v oficiálnej digitálnej mene. Kľúčom k dôvere je však najmä obmedzené množstvo digitálnej meny, ktoré by musela garantovať vydávajúca centrálna banka – aby digitálnych peňazí nebolo viac, než je hodnota tovarov a služieb, ktoré si chceme kúpiť. Podobne ako keď teraz centrálne banky tlačia iba primerané množstvá bankoviek.

Pri súkromných digitálnych kryptomenách, ktoré tvorí komunita používateľov, je ich vzácnosť daná tým, ako výpočtovo náročné je vytvoriť nové digitálne mince (tokeny). Preto musia byť algoritmy na tvorbu súkromných digitálnych peňazí výpočtovo veľmi komplikované, pričom ich tvorba spotrebúva veľké množstvo energie aj drahej výpočtovej techniky. V prípade kryptomeny vytvorenej centrálnou bankou môže byť technológia tvorby podstatne šetrnejšia k životnému prostrediu, lebo vzácnosť meny by garantovala sama centrálna banka svojimi racionálnymi rozhodnutiami.

Spotrebitelia budú mať digitálnu menu uloženú v digitálnej peňaženke, ktorá môže byť v ich počítači, mobilnom telefóne alebo smart zariadení. Transakcie bude možné vykonávať podobne ako v internet bankingu alebo mobil bankingu zadaním platobných údajov, priblížením telefónov či smart zariadení alebo načítaním QR kódov. Zabezpečenie bude podobné ako v súčasnosti – kombináciou niečoho, čo vieme (napr. heslo alebo PIN), a niečoho, čo vlastníme (napr. telefón alebo iné zariadenie), alebo našej fyzickej charakteristiky (napr. odtlačok prsta, snímka tváre či hlas). Pri transakcii sa mena presunie priamo z účtu odosielateľa na účet príjemcu – bez toho, aby bol ktokoľvek z nich vystavený riziku zo strany nejakého sprostredkovateľa (banka, platobná spoločnosť, kartová spoločnosť, mobilný operátor a pod.). Digitálne meny umožnia aj tzv. smart platby – platby podmienené nejakou udalosťou či splnením nejakej podmienky. Takáto podmienená platba môže byť nachystaná vopred a zrealizuje sa, ak sa podmienka splní. Príkladom môže byť pravidlo, že ak zostatok na účte presiahne istú sumu, peniaze sa automaticky pošlú na iný účet.

Hlavná výhoda digitálnej meny bude rýchlosť a spoľahlivosť transakcií bez väčších sprievodných nákladov. Ak väčšina obchodov alebo našich priateľov bude mať digitálnu peňaženku s digitálnou menou, budeme môcť platiť v priebehu niekoľkých sekúnd. Prijímateľ platby, napr. obchodník, bude mať skoro ihneď potvrdené, že platba je na jeho účte. Do určitej miery sú takéto platby rovnako rýchle a pohodlné ako niektoré existujúce technológie, napr. platby kartou či telefónom a smart zariadeniami v obchodoch, prípadne platby s pomocou QR kódov medzi priateľmi. Odstránili by sa však nevýhody existujúcich systémov, napr. to, že kartou nemožno platiť medzi priateľmi a pre menšie obchody sú tieto transakcie pomerne drahé.

Ďalšou výhodou môžu byť úroky. Centrálna banka môže použiť svoju štandardnú úrokovú sadzbu alebo mať špeciálnu úrokovú sadzbu pre občanov držiacich digitálnu menu. Naproti tomu bankovky majú vždy nulovú úrokovú sadzbu.

Hlavná nevýhoda digitálnej meny vytvorenej na účtoch v centrálnej banke je strata anonymity. Vybrané osoby v centrálnej banke a orgány činné v trestnom konaní by mohli mať prístup k úplnej histórii transakcií – na rozdiel od platieb hotovosťou, ktoré sú úplne anonymné. Digitálne meny založené na technológii distribuovanej účtovnej knihy čiže kryptomeny ponúkajú väčšiu ochranu súkromia, ale je možné, že aj tá bude prelomená. Rizikom digitálnych mien je aj možné pomalé prijatie tejto formy peňazí v spoločnosti. Keby si iba malá časť ľudí vytvorila digitálne peňaženky, nebolo by pre ostatných motivujúce pridať sa k nim – platby digitálnou menou by neboli pohodlnejšie. Väčšina ľudí totiž chce používať rovnaké peniaze ako ich okolie.

Európska centrálna banka v súčasnosti intenzívne analyzuje, aké výhody a nevýhody by malo vytvorenie digitálnej verzie eura. Skúsenosti iných krajín, ktoré na svojich digitálnych menách začali pracovať skôr, ukazujú, že celý proces trvá tri až päť rokov. Keby sa teda Európska centrálna banka rozhodla vytvoriť a zaviesť digitálne euro, bude to ešte potom trvať niekoľko rokov.

ÚVODNÉ FOTO: vectorpocket - www.freepik.com

Ľuboslav Lacko

Všetky autorove články

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať