SAMSUNG_052022 Advertisement SAMSUNG_052022 Advertisement SAMSUNG_052022 Advertisement

Netradičné riešenia na zachytávanie CO2 zo vzduchu

1

Dve storočia spaľovania fosílnych palív priniesli do atmosféry viac oxidu uhličitého, než dokáže príroda odstrániť. Keď sa CO2 hromadí, zachytáva prebytočné teplo v blízkosti zemského povrchu, čo spôsobuje globálne otepľovanie. V atmosfére je toľko CO2, že ukončenie produkcie emisií už nebude stačiť na stabilizáciu klímy – treba ho zo vzduchu odstraňovať. Technológie na mechanické odstraňovanie uhlíka sú vo vývoji a fungujú vo veľmi malom rozsahu, čiastočne preto, že súčasné metódy sú neúmerne drahé a energeticky náročné. Tento rok sa však testujú nové techniky, ktoré by mohli pomôcť znížiť požiadavky na energiu a náklady.

Nie všetky emisie pochádzajú z veľkých zdrojov, ako sú elektrárne alebo továrne, kde možno zachytávať CO2 hneď, ako sa uvoľňuje do vzduchu. Vyrovnať sa treba aj s druhou polovicou emisií – z áut, lietadiel, plynových kotlov atď. To znamená stiahnuť CO2 zo vzduchu. Keďže CO2 sa so vzduchom rýchlo mieša, nezáleží na tom, kde na svete sa odstráni – odstránenie má rovnaký vplyv. Preto možno umiestniť technológiu na priame zachytávanie zo vzduchu priamo tam, kde plánujeme CO2 použiť alebo uložiť. Dôležitý je spôsob skladovania. Uloženie CO2 len na 60 alebo 100 rokov nestačí.

Ak o 100 rokov bude všetok uhlík späť v životnom prostredí, naše vnúčatá budú musieť všetko urobiť znovu. Priame zachytávanie zo vzduchu je však energeticky náročné. Potrebné je spotrebu energie znížiť. Najviac energie pri priamom zachytávaní zo vzduchu spotrebujú bežiace ventilátory na nasávanie vzduchu a následné zahrievanie na extrakciu CO2. Existujú však spôsoby, ako znížiť spotrebu energie v oboch prípadoch. Napríklad vedci našli materiál, ktorý priťahuje CO2, keď je suchý, a uvoľňuje ho, keď je vlhký. Keby sa tento materiál vystavil vetru, naplnil by sa CO2.

Potom by sa dal navlhčiť a uvoľnil by CO2 spôsobom, ktorý vyžaduje oveľa menej energie ako iné systémy. Ešte viac energie sa dá ušetriť pri pasívnom zbere, kde nie sú potrebné ventilátory rozháňajúce vzduch, ten sa pohybuje sám od seba. Jedna z takýchto metód sa nazýva mechanické stromy. Ide o vysoké vertikálne stĺpce diskov s priemerom asi 1,5 m, potiahnutých chemickou živicou a so vzájomnou vzdialenosťou asi 5 cm. Ako vzduch prúdi, povrchy diskov absorbujú CO2. Približne po 20 minútach sú disky plné a ponoria sa do suda.

Potom sa do nádrže pustí voda a para, aby sa oxid uhličitý uvoľnili do uzavretého prostredia, čím vznikne nízkotlaková zmes vodnej pary a CO2. Väčšinu tepla, ktoré sa spotrebovalo na ohrev nádrže, možno získať späť, takže množstvo potrebnej energie je dosť malé. Oxid uhličitý sa dá natrvalo odstrániť a dlhodobo bezpečne skladovať, ak sa využije skutočnosť, že ide o kyselinu a určité horniny sú zásadité. Keď CO2 reaguje s minerálmi bohatými na vápnik, vytvára pevné uhličitany. Takouto mineralizáciou CO2 môžeme trvalo uložiť takmer neobmedzené množstvo uhlíka.

Napríklad na Islande je veľa čadiča, čo je vulkanická hornina, ktorá reaguje s CO2 a v priebehu niekoľkých mesiacov ho premení na pevné uhličitany. Island by mohol predávať certifikáty o sekvestrácii uhlíka zvyšku sveta, pretože by preň ukladal CO2. V Severnom mori zasa energetická spoločnosť Equinor od roku 1996 zachytáva CO2 zo závodu na spracovanie zemného plynu a uloží kilometer pod dnom oceánu milión ton CO2 ročne, čím sa vyhýba nórskej dani z vypúšťania CO2. Množstvo podzemných úložísk, kde môžeme vykonávať sekvestráciu nerastov, je oveľa väčšie, ako kedy budeme potrebovať na CO2.

Priame zachytávanie zo vzduchu možno použiť na uzavretie uhlíkovej slučky, čo znamená, že CO2 sa zachytáva a znova používa, aby sa predišlo ďalšej produkcii. Ľudia už využívajú uhlík z fosílnych palív na získavanie energie. CO2 sa dá premeniť na syntetické palivá (benzín, naftu alebo petrolej), ktoré neobsahujú uhlík, zmiešaním CO2 so zeleným vodíkom vytvoreným z obnoviteľnej energie. Toto palivo sa môže ľahko prepravovať cez existujúce potrubia a možno ho skladovať roky. 

SAP_052022

Ministerstvo energetiky USA si stanovilo nový cieľ znížiť náklady na odstraňovanie oxidu uhličitého na 100 dolárov za tonu a rozšíriť túto technológiu v priebehu desiatich rokov. Zatiaľ však ide o rodiacu sa technológiu. Najväčšia spoločnosť, ktorá sa zaoberá priamym zachytávaním na komerčnej báze, je Climeworks. Predáva CO2 približne za 500 až 1000 USD za tonu, čo je príliš drahé.

V USA sa spotrebuje približne 7 miliónov ton CO2 ročne, napr. na sýtené nápoje, do hasiacich prístrojov, obilné silá ho používajú na kontrolu obilného prachu, ktorý predstavuje nebezpečenstvo výbuchu. Priemerná cena je 60 – 150 USD. Takže pod 100 USD by ho trh uvítal. Potrebný je však regulačný rámec, ktorý by určil požiadavku, aby sa CO2 ukladal. Potom sa trh posunie od dnešného zachytávania kiloton CO2 k zachytávaniu gigaton.

Zdroj: marketwatch.com.

Zobrazit Galériu

Redakcia

Všetky autorove články

1 komentár

Perfektný článok, dávam vám +1 redakcia. reakcia na: Netradičné riešenia na zachytávanie CO2 zo vzduchu

25.1.2022 10:01
+1
Reagovať

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať