Bublinková opona chráni veľryby pred veternými elektrárňami

Za posledné obdobie sa v severných moriach Európy rozšíril zvláštny vynález. Ide o veľkú bublinkovú oponu, ktorá funguje trochu ako obrovské jacuzzi a pomáha chrániť sviňuchy pred masívnym podvodným hlukom spôsobeným výstavbou veterných turbín. Na morské dno sa položí veľmi veľká perforovaná hadica, ktorá obopína areál veternej turbíny. Vzduch sa prečerpáva a bubliny stúpajú z otvorov na hladinu vody a vytvárajú akýsi závoj tlmiaci hluk. Veľký bublinkový závoj, bol prvýkrát použitý v Nemecku, aby pomohol chrániť ohrozenú sviňuchu tuponosú, jediný druh veľrýb žijúci v Severnom a Baltskom mori. Preukázaný tlmiaci účinok zariadenia môže byť prínosom aj pre iné morské cicavce, ktoré sú citlivé na hluk, ako sú tulene.

Bublinková opona sa v súčasnosti široko používa v krajinách severnej Európy, ktoré sa snažia postaviť viac pobrežných veterných elektrární ako súčasť svojho úsilia obmedziť emisie CO₂ a bojovať proti globálnemu otepľovaniu. Krajiny ako Holandsko, Nemecko, Dánsko a Belgicko sa zaviazali premeniť Severné more na „najväčšiu zelenú elektráreň na svete“ s cieľom spoločne zvýšiť ich kapacitu veternej energie na mori na 300 GW do roku 2050. Zatiaľ čo na súši má väčšina zvierat tendenciu používať zrak ako svoj hlavný zmysel, takmer každý tvor v mori sa spolieha na zvuk pod vodou.

Malá, zavalitá sviňucha tuponosá je veľmi citlivá na zvuk. Používa echolokáciu na navigáciu, komunikáciu, lov a vyhýbanie sa prekážkam v temných alebo kalných vodách, pričom vydáva krátke ultrazvukové signály, ktoré sa odrážajú od rýb alebo predmetov. Hlasitý podvodný hluk spôsobený človekom vrátane hluku z lodnej dopravy a výstavby veterných turbín na mori môže sviňuchy rušiť a dezorientovať. Bublinkové opony sú založené na jednoduchom princípe. Zvuk sa šíri rýchlejšie vodou ako vzduchom, pretože voda a vzduch majú rôznu hustotu.

Keď zvukové vlny zasiahnu bublinkovú oponu, spomalia sa, rozbijú sa a odrazia sa proti bublinám, čo vedie k strate energie. Zvyšný zvuk, ktorý vychádza na druhej strane opony, je preto tichší. V Severnom mori sa počet veterných turbín zvýšil z iba 80 v roku 2002 na súčasných viac ako 4000, pričom mnohé ďalšie sú plánované. Turbíny na mori, ktoré sa otáčajú v prudkých, rýchlych morských vetroch, môžu produkovať viac energie ako tie na súši. V priemere pribrežná veterná turbína generuje približne 2,5 až 3 megawatty (MW), zatiaľ čo priemerná pobrežná turbína produkuje 3,6 MW. Pritom najnovšie modely majú výšku viac ako 270 metrov a každá lopatka meria viac ako 100 metrov.

Samozrejme, inštalácia týchto obrov na mori je spojená s veľkým hlukom. Ešte pred začatím stavby treba neraz vyčistiť morské dno od bômb alebo mín z druhej svetovej vojny, čo sa deje prostredníctvom kontrolovaných výbuchov. Potom sa dlhý oceľový základ zatlačí hlboko do morského dna niekoľkými tisíckami úderov hydraulického kladiva. Tento základ potom podopiera turbínu. Ide o proces nazývaný pilótovanie a jeho zvuk je zdrojom obáv regulačných orgánov a vedcov, ktorí monitorujú pohodu sviňúch. Štúdia o pilótovaní z roku 2013, uskutočnená počas výstavby prvej morskej veternej elektrárne v nemeckom Severnom mori, zistila, že hluk prinútil sviňuchy tuponosé utiecť z tejto oblasti a odplávať do vzdialenosti viac ako 20 km.

Útek na veľké vzdialenosti môže narušiť ich lov, čo je pre ne životne dôležitá činnosť, a spôsobiť ich vyhladovanie. Podobne môžu byť postihnuté aj tulene. Preto sa pred pilótovaním úmyselne používa hlasný hluk, aby ich odstrašil pre ich vlastnú bezpečnosť. Údaje zaznamenané v Európe za približne desaťročie používania naznačujú, že bublinkové opony sú pozoruhodne účinné. Preukázali zníženie hluku o viac ako 99 % vo vzdialenosti 750 metrov a v niektorých prípadoch výskumníci nedokázali zistiť vôbec žiadny hluk vo vzdialenosti niekoľkých kilometrov. Preto je o tento vynález záujem aj mimo Európy.

Pokles o 99 % bol dosiahnutý znížením hluku o 20 decibelov použitím bublinkovej opony spolu s ďalšími opatreniami (dve vrstvy bublinkovej opony s inými bariérami, ako je oceľová manžeta okolo základu). Keďže decibel je logaritmická jednotka, zníženie o 20 decibelov znamená zníženie hluku o faktor 100, teda jeho zníženie na 1 % pôvodnej hodnoty. Napríklad nedávno spustená holandská veterná elektráreň Hollandse Kust Zuid so 139 turbínami použila v rokoch 2021 a 2022 dvojitú bublinovú oponu na tlmenie hluku pri pilótovaní pri stavbe každého zo základov širokých 7 metrov. 

Niektorí odborníci však upozorňujú, že súčasné opatrenia na zníženie hluku nemusia byť dostatočné na ochranu už aj tak vystresovanej popul ácie sviňuchy tuponosej pred širším vplyvom stále väčších veterných elektrární a turbín s intenzívnejším stavebným hlukom. Zatiaľ čo sviňuchy sa môžu vo všeobecnosti dožiť viac ako 20 rokov, v Baltskom mori je priemerná dĺžka života samíc tesne pod štyrmi rokmi a v Severnom mori pod šiestimi rokmi. K hluku veternej elektrárne sa pridáva ďalší potenciálny stresor z lodnej dopravy na údržbu turbín. Aj bublinková opona sa tam musí previezť a nainštalovať, čo má takisto svoj vplyv. V pláne je pritom výstavba ďalších turbín. Preto je potrebná otvorenejšia diskusia o stave populácie sviňuchy a vplyve ľudskej činnosti.

Zdroj: bbc.com.