Nový typ tranzistoru umožní, aby umelá inteligencia fungovala ako ľudský mozog

0

Aj tie najpokročilejšie typy umelej inteligencie môžu zlyhať, pretože potrebujú spracúvať a ukladať informácie oddelene namiesto toho, aby robili oboje naraz. No teraz sa vedci Xudong Ji a Jonathan Rivnay z Hongkonskej univerzity a Severozápadnej univerzity snažia preklenúť priepasť medzi človekom a strojom a vytvoriť umelú inteligenciu, ktorá funguje ako ľudský mozog. Zamerali sa na organický elektrochemický tranzistor (organic electrochemical transistor – OECT) a zistili, že jeho fungovanie je veľmi podobné nervovej synapsii.

Neuróny používajú na vzájomnú komunikáciu akčné potenciály alebo špičkové napätia. Synapsie sú miesta, kde sa neuróny spájajú. Ak chce neurón komunikovať s náprotivkom na druhej strane synapsie, uvoľní chemickú látku známu ako neurotransmiter, ktorá prenáša informácie. Je to podobné, ako keď pri posielaní textovej správy kliknete na tlačidlo Odoslať. Neurotransmitery buď excitujú prijímajúce neuróny, aby tiež spustili akčný potenciál a odovzdali správu, alebo im bránia v stlačení tohto chemického odosielacieho tlačidla.

 

Neuróny majú oproti počítačom výhodu v plastickosti synapsií, spojenia neurónov sa môžu časom zlepšovať. Počítačové tranzistory sú oveľa rigidnejšie. Najbližšie k zdaniu plastickosti sa dostáva memristor (pamäťový rezistor), ktorý dokáže spracovať alebo „prečítať“ a zapamätať si alebo „zapísať“ informácie. Funkcie spracovania a zapamätanie sú však oddelené, čo môže neskôr spôsobiť problémy s integráciou tejto pamäte do iného systému.

Okrem toho, že memristory spotrebujú príliš veľa energie pri prepínaní, nie sú ani biokompatibilné, takže sa nemôžu integrovať do ľudského nervového systému prostredníctvom robotickej končatiny.  Preto vedci upriamili pozornosť na organické elektrochemické synaptické tranzistory, v ktorých operácie zápisu a čítania netreba oddeľovať. „V našom prístroji možno udržať pamäťový efekt vďaka operácii spojeného zápisu a čítania pomocou nového aktívneho materiálu zachytávajúceho ióny. To umožní v budúcnosti zjednodušenú integráciu obvodov,“ uviedli Ji a Rivnay. 

Rovnako ako skutočný mozog aj toto zariadenie bolo potrebné vyškoliť, aby bolo schopné fungovať ako neurónová sieť využívajúca namiesto neurotransmiterov výmenu iónov.  Počítačový mozog sa naučil spájať svetlo s tlakom. Po zapnutí svetla sa použil tlak a snímače tlaku a svetla v obvode to zachytili. Nakoniec sa zariadenie naučilo asociovať svetlo s tlakom, aj keď po objavení svetla nebol vyvíjaný tlak. Takéto zariadenie môže znížiť spotrebu energie a dá sa vyrobiť z mäkkých organických polymérov, ktoré sú biokompatibilné.  

Zdroj: syfy.com.

Zobrazit Galériu

Redakcia

Všetky autorove články

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať