Samsung_06 Samsung_06 Samsung_06 Advertisement

Fyzik tvrdí, že informácie sú novou formou hmoty

3

Na základe súčasných trendov by sa o 350 rokov mohlo na Zemi používať viac bitov digitálnych informácií, ako by bolo atómov hmoty. Fyzik Melvin Vopson z University of Portsmouth tvrdí, že digitálne informácie by sa mali považovať za novú formu hmoty. Zem podľa neho smeruje ku kríze, ktorú nazýva „informačnou katastrofou“. Uvádza to v článku publikovanom v časopise AIP Advances. Ďalej hovorí, že digitálne informácie budú do roku 2500 tvoriť polovicu hmotnosti Zeme, takže ich rast je neudržateľný.

Vopson cituje teoretický rámec, ktorý nazýva princípom ekvivalencie hmoty, energie a informácií. Ten spája množstvo odlišných fyzikálnych teórií. Jednak Einsteinova teória všeobecnej relativity, ktorá spája hmotu s energiou. Potom existuje teória fyzika Rolfa Laundera, že so spracovaním informácií sú spojené významné náklady na energiu. Vopson k tomu pridáva tvrdenie, že digitálne bity majú hmotnosť a mali by sa považovať za hmotu existujúcu popri pevných látkach, kvapalinách, plynoch a plazmách.

SWAN_042021

„Aj keď sa informácie prejavujú v mnohých formátoch vrátane analógových informácií, informácií kódovaných biologickou DNA a digitálnych informácií, najzásadnejšou formou je binárny digitálny bit, pretože dokáže úspešne reprezentovať alebo duplikovať všetky existujúce formy informácií,“ uviedol Vopson vo svojej práci. Fyzik vyslovil aj iné tvrdenia, napríklad to, že temná hmota, ktorá drží galaxie pohromade, sa dá získať z informácií.

Upozorňuje aj na dôležitý, no často prehliadaný problém: skutočnosť, že neustále rastúca digitálna infraštruktúra by mohla jedného dňa vyžadovať neudržateľné množstvo energie, ktoré planéta jednoducho nedokáže poskytnúť. V blízkej budúcnosti podľa Vopsona vygenerujeme toľko digitálneho obsahu, že počet vyprodukovaných bitov by sa rovnal všetkým atómom na Zemi.

Preto sa pýta, kde budeme tieto informácie ukladať. Je to budíček pre priemysel veľkých dát, internetové giganty, spoločnosti zaoberajúce sa špičkovými technológiami, energetický výskum a environmentálny výskum. Problém je zatiaľ neviditeľný, ale podľa Vopsona povedie ku kríze.

Zdroj: futurism.com.

Zobrazit Galériu

Redakcia

Všetky autorove články

3 komentáre

A čo duševné práva? reakcia na: Fyzik tvrdí, že informácie sú novou formou hmoty

15.6.2021 07:06
Potom ako možno ukladať všetky informácie, napríklad aj tie, ktoré vyprodukuje človek, bez jeho povolenia? Potom by každý mal mať možnosť rozhodnúť ako bude nakladané s informáciami, ktoré sám vyprodukuje. Nakoľko človek je schopný produkovať informácie, teda fakty. Jedná sa o myšlienkový proces, kedy človek na základe známych elementárnych faktov prichádza na nové fakty, ktoré si z nich vyvodí... Každý človek je umelec, pretože každý má obrovskú fantáziu, teda tú kreatívnu časť mozgu vďaka ktorej je schopný tvoriť aj nové fakty. A nie tu segregujeme ľudí, že právo na duševné vlastníctvo majú len tí ľudia, ktorých umelecká činnosť je ich zamestnaním. Aj to je napríklad polarizácia spoločnosti. Na jednej strane sa ide vyčítať ľuďom napríklad sťahovanie filmov alebo hudby cez torrenty, ale na druhej strane nie je problém ukradnúť niekoho nápad. To je potom dvojaký meter na podobné až rovnaké myšlienkové procesy, keďže zdrojom všetkej ľudskej aktivity sú naše mozgy.
Reagovať

Považujem to za nezmysel reakcia na: Fyzik tvrdí, že informácie sú novou formou hmoty

12.6.2021 21:06
Pán vedec urobil tú najhlúpejšiu vec pre odhad budúcnosti: interpoloval súčasný vývoj na stovky rokov dopredu. A vyšiel mu nezmysel, aký mu vyšiel.
Nedávno som čítal, ako boli koncom 19. storočia veľkomestá priam zahltené konským trusom. Všetka doprava v mestách bola zvyčajne pomocou koní a tie vyprodukovali obrovské množstvo biologického odpadu. Podľa vtedajších odhadov pri podobnom vývoji mala byť v mestách v 50.rokoch 20.storočia vrstva hnoja vysoká niekoľko metrov.
Reagovať

Považujem to za nezmysel reakcia na: Fyzik tvrdí, že informácie sú novou formou hmoty

12.6.2021 21:06
Pán vedec urobil tú najhlúpejšiu vec pre odhad budúcnosti: interpoloval súčasný vývoj na stovky rokov dopredu. A vyšiel mu nezmysel, aký mu vyšiel.
Nedávno som čítal, ako boli koncom 19. storočia veľkomestá priam zahltené konským trusom. Všetka doprava v mestách bola zvyčajne pomocou koní a tie vyprodukovali obrovské množstvo biologického odpadu. Podľa vtedajších odhadov pri podobnom vývoji malo byť v mestách v 50.rokoch 20.storočia vrstva hnoja vysoká niekoľko metrov.
Reagovať

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať